V kalných vlnách predvolebného boja horda vládychtivých strán (26 – číslo skôr pre psychiatra ako pre politológa) čoraz nástojčivejšie pripomína kompostovú jamu. Aj pri nej je jedno, či ju nakŕmime hnilou zeleninou, alebo ružami, výsledkom je vždy odpudzujúca čvachtanica. Pliesňou obrastení starí matadori nám už nepomôžu. Akú-takú úľavu by priniesol len nový, ale naozaj nový záhradník.
Čo napríklad Tarzanova strana džungle? Na kandidátke volebný líder plus 149 opíc z kmeňa jeho adoptívnej matky Kaly. (Tej by som rezervoval kreslo ministerky rodiny a sociálneho rojčenia.) Nie že by opice boli o toľko lepšie od bežných poslancov (hoci svojím IQ ich neraz prevyšujú), ale poznáme ich reakcie, vieme, čo od nich môžeme čakať.
Už to by ušetrilo voličom nervy a štátu zbytočne premrhané milióny. Takej opici môžu byť ukradnuté všetky továrne, plynárne a elektrárne sveta. Nemá šajnu o korupcii ani hlasivky, ktorými by do úmoru mlela o láske k vlasti a ubiedeným občanom. Dokonca ani neodpisuje diplomovky ako maďarský prezident či nemecký minister obrany a, bohvie, kto všetko u nás.
