Básnici sa hrajú s časom hru. Chronológia im nič nehovorí, začiatok a koniec hravo spochybnia. Hovoria nám, že čítanie básnickej knihy od prvej strany po poslednú je len začiatok a koniec je v nedohľadne. Básnici sa hru s časom hrajú storočia; vo svojich básňach živo komunikujú s autormi, ktorí sú už dávno mŕtvi.
Čítať Ivana Štrpku znamená podujať sa na investigatívny projekt, ktorý nemá koniec, hoci výsledky sú dobré a skúsenosť nezameniteľná. Znamená to nechať sa vtiahnuť do textu a pustiť sa s ním, ale tiež s Fernandom Pessoom, Lévinasom, Blakeom, Goethem a mnohými inými do vzájomného vyjasňovania okolností skutočnosti ľudského bytia. Nič menej. Znamená to na konci knihy sa dozvedieť: „A tým sa všetko začína.“
