Ako tvorím
Teatrologička Anna Grusková
Presne o dva týždne bude v Činohre SND premiéra hry Anny Gruskovej Rabínka, mapujúca osud bratislavskej rodáčky Gisi Fleischmannovej. Tá sa na jar roku 1942, keď sa začali deportácie Židov zo Slovenska, stala ústrednou postavou odbojového hnutia za zastavenie transportov. „Samozrejme, som v napätom očakávaní premiéry,“ hovorí autorka, ktorá už dlhší čas žije „v znamení Gisi“.
Jej príbeh totiž spracovala tiež do filmového scenára, ktorý sa realizuje v spoločnosti K2 Production. „Réžie sa ujala izraelská filmárka slovenského pôvodu Nataša Dudinsky, v súčasnosti sa končí nakrúcanie a premiéra sa chystá na jeseň.“ A do tretice píše Grusková o tom aj román.
Široké spektrum jej umeleckej tvorivosti nie je žiadnou novinkou, teatrologička Grusková sa už predtým prezentovala ako dramatička napríklad hrami Nímandi a nymfomani či Päť chodov pre dvoch, ako autorka monografií Milý pornograf. Arthur Schnitzler v súvislostiach a Dramatika viedenskej moderny či ako spoluautorka a editorka viacerých publikácií o súčasnom divadle. A rovnako rada aj prekladá z nemčiny, publikuje a občas si v divadle vyskúša aj rolu herečky alebo režisérky.
S rovnakým nadšením a zaujatím, akým charakterizuje svoje trojaké autorské spracovanie osudu Gisi Fleischmannovej, rozpráva aj o zapojení Divadelného ústavu do veľkého medzinárodného projektu Fotografia Europeana. Jeho cieľom je zdigitalizovať viac ako päťstotisíc historických fotografií z obdobia rokov 1839 – 1939, táto unikátna kolekcia z osemnástich krajín podá živý obraz o zmenách, ktoré ovplyvnili ďalšie dekády vo vývoji Európy a predznamenali vznik Európskej únie.
„Pred niekoľkými dňami sme sa spolu so šéfkou Divadelného ústavu Vladislavou Fekete vrátili z Florencie, kde sa nachádza najstarší fotografický archív na svete, ktorý je koordinátorom tohto projektu. Naším príspevkom bude zozbierať desaťtisíc fotografií s divadelnou a paradivadelnou tematikou z uvedeného storočného obdobia.“
Priam detektívna práca sa zameria na archívy, knižnice, múzeá, ale aj zbierky či „len“ nenápadné rodinné albumy súkromníkov. „Výborným štartom je bohatá kolekcia zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sa nachádzajú snímky od druhej polovice 19. storočia až zhruba po päťdesiate roky,“ pochvaľuje si Anna Grusková.
