Vlani som jednej kolegyni povedal, že do predmetu, ktorý vyučujem, zaradím aj internetovú etiku. Navrhla mi, aby som si prečítal nedávno vydanú antológiu o počítačovej etike – a v prílohe svojho e-mailu mi celú túto publikáciu poslala.
Mal som odmietnuť čítať pirátsky výtlačok knihy? Skutočne som dostal kradnutý tovar, ako tvrdia zástancovia prísnejších zákonov proti internetovému pirátstvu?
Ukradol som to?
Keby som ukradol niečiu knihu staromódnym spôsobom, budem túto knihu mať, zatiaľ čo pôvodný vlastník ju už mať nebude. Ja na tom budem lepšie a on horšie. Keď ľudia používajú pirátske výtlačky kníh, sú na tom často horšie aj vydavateľ a autor – prichádzajú totiž o zárobok z predaja tejto knihy.
Keby mi však kolegyňa tú knihu neposlala, bol by som si ju požičal v Univerzitnej knižnici. Ušetril som teda čas a zdá sa, že na tom nikto netratil. Z môjho rozhodnutia mali dokonca iní ľudia prospech: kniha fyzicky zotrvala na regáli v knižnici a bola dostupná iným užívateľom.
Na druhej strane: keby kniha nebola na regáli a iní užívatelia by požiadali knihovníka, aby im ju rezervoval, mohol by si knihovník všimnúť zvýšený dopyt po tejto knihe a objednať druhý výtlačok.
Existuje však len malá pravdepodobnosť, že keby som si knihu fyzicky vypožičal, presvedčilo by to knihovníka na nákup ďalšieho výtlačku. A navyše už sme veľmi vzdialení od štandardných prípadov krádeže.
Ja nič, ja Dotcom
Spýtal som sa troch stoviek študentov zo svojho kurzu etiky, kto z nich si z internetu nikdy nestiahol nič, o čom vedel či tušil, že tým porušuje autorské práva. Zdvihlo sa len päť alebo šesť rúk. Mnohí iní si mysleli, že ich počínanie je zlé, ale vyhlásili, že „to robia všetci“. Ďalší tvrdili, že by si danú hudbu alebo knihu inak nekúpili, takže nikomu nepôsobili škodu. Zdalo sa, že nikto z nich sa s touto praxou nechystá prestať.
Argumenty na vymáhanie zákonov o duševnom vlastníctve zosilneli, keď vyšli najavo podrobnosti okolo januárového zatknutia Novozélanďana Kima Dotcoma (vlastným menom Kima Schmitz), zakladateľa webovej stránky Megaupload. Stránka Megaupload umožňovala 180 miliónom registrovaných užívateľov nahrávanie a sťahovanie filmov, televíznych relácií a hudby, pričom časť peňazí, ktoré Dotcom týmto spôsobom (vďaka reklame a predplatnému za prémiové účty) zarobil, sa dala vidieť v jeho paláci neďaleko Aucklandu, kde stál aj jeho Rolls-royce a ďalšie exotické autá.
Dotcomov advokát tvrdí, že Megaupload iba poskytoval úložný priestor pre súbory svojich predplatiteľov a nemal kontrolu nad tým, čo na ňom používatelia prechovávajú. Zároveň však Megaupload ponúkal peňažné odmeny užívateľom nahrávajúcim súbory, ktoré budú u ostatných užívateľov populárne.
Problém s ACTA
Spojené štáty zvažovali minulý mesiac schválenie legislatívy, ktorej cieľom bolo zastavenie internetového pirátstva. Návrh zákona vznikol na naliehanie hollywoodskych štúdií a zástupcov vydavateľského a nahrávacieho priemyslu, podľa ktorých pripravuje porušovaniu autorských práv na internete Spojené štáty o 100 000 pracovných miest.
