Potrvá chvíľu, kým ju čo i len prelistujete. Tristošesťdesiatstranová kniha pôsobí ako jednoliaty text, a predsa akoby mala dve duše. Je to na jednej strane akademicky solídna, faktograficky i argumentačne podložená analýza umeleckých výtvarných prúdov na konci 60. rokov i v 70. a 80. rokoch – a súčasne je to aj pútavé, imaginatívne a inšpirujúce čítanie.
Asi aj preto, lebo taká je látka, z ktorej je kniha utkaná: je to príbeh o túžbe po slobode a zápase o slobodu prejavu, slobodu výrazu, slobodu umeleckého i fyzického pohybu.
Slobodná tvorba napriek traume
V apríli 1968 americký týždenník Time umiestnil na titulnú stranu Československo s veľkou Dubčekovou fotografiou. Podrobná reportáž o vzrušujúcej atmosfére nádeje niesla príznačný názov „Do neprebádaného územia“.
Pravda, čím menej bol vtedy známy onen priestor možných zmien, kam by sme boli mohli dospieť, tým povedomejšie sa stalo ťažko dýchateľné ovzdušie po tom, keď tento priestor v auguste 1968 obsadila ťažká mechanika. Porážka bola traumou, ktorá nepostihla iba slobodu prejavu, združovania, podnikania či vierovyznania. Jej dôsledky sa prejavili v miznutí charakterov. Až s odstupom času sa ukázalo, o čo všetko sme prišli, čo všetko sa zmrazilo či zlikvidovalo.
Bartošovej kniha skúma oblasť, kde sa toto všetko – opojný závan slobody i následné prituhovanie – naplno prejavilo. No nie je to iba kniha o výtvarnom umení, je to aj záznam o dobe. Ukazuje, ako sa avantgardné umenie ocitlo mimo oficiálneho verejného priestoru, dokladá, ako si nachádzalo vlastný spôsob tvorivého vzdoru. Približuje mágiu, ktorú tvorilo viacero ingrediencií.
Mágia foriem, priestorov, prostredí
Príchute jej dodávali tvorcovia a ich diela zobrazené v publikácii na stovkách fotografií: konceptualisti, konštruktivisti, situacionisti a ďalší, akčné umenie, landartové akcie a bodyartové inštalácie či mailartové prezentácie.
Pripravovali vernisáže, akcie, slávnosti – ako „Snúbenie jari“, „Deň radosti alebo Keby všetky vlaky sveta“, „Činnosť snehu vo vzduchu a na zemi“, vychádzky k jazerám, akcia Terén. Každoročne chystali majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu. Vytvárali skupiny či projekty ako Spoločnosť intenzívneho prežívania, Fiktívna kultúra - Pútače, Otvorený ateliér, Zooparticipácia – Animal Art, bratislavské Pouličné divadlo, skupina Bahama. Zostavovali albumy, organizovali koncerty i podujatia ako Archeologické pamiatky a súčasnosť alebo Dotyky a spojenia.
Využívali najrozmanitejšie priestory: byty a domáce ateliéry; privát na Gorazdovej ulici; chýrny ObKaSS - Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko v Bratislave na Vajnorskej; Ústav technickej kybernetiky i Ústav aplikovanej kybernetiky; Inštitút priemyselného dizajnu i Ústav makromolekulárnej chémie ČSAV v Petřinách; foyer divadla v Českom Těšíně i hrad Sovinec u Jindřicha Štreita; holešovickú Tržnicu i bratislavský Park kultúry a oddychu; viaceré priestory v Košiciach i Štúdio ErTé v Nových Zámkoch.