Kúpili sme si tú satelitnú škatuľku s tanierom, lebo vraj treba. Hneď nefungovala, profimontér ju vymenil za novú.
Tá išla dva mesiace a teraz je štvrtýkrát v oprave. Posledné správy som videl v auguste. Keby som nečítal minulosobotné noviny, ani neviem, že na tých námestiach už v tom nemajú jasno.
Michal Hvorecký to vybavil. Prvé, čo si všimol, je, že „mladí ľudia urobili zadarmo a vo svojom voľnom čase“, pravda, mohli dostať diéty, „v upozorňovaní na korupciu za tri týždne stonásobne viac ako mnohé štátne či neziskové inštitúcie...“
To mi odľahlo, stačilo by aj menej, a poriadok je.
Vidím hlboký ponor do skutočnosti, vytrhnutie mozgu netvora a jeho predhodenie verejnosti s odvahou: je mi jedno, čo so mnou bude, keď boj prehráme - cesta z Vrakune do Rovinky bude posiata ukrižovanými revolucionármi, prvý bude na moste cez Malý Dunaj.
V pondelok ho zložia z polystyrénového piedestálu a môže ísť zase za svojou slobodnou platenou prácou, obohatený o skúsenosť z tribúnky.
A Fedor Gál prosí Mečiara, čím otvoril dvere pre obrovskú korupciu. Uf, to bol zlý sen, to bola mora! Na začiatku korupcie Gál, na konci Hvorecký.
Komunálne si myslíme, že okrem nás nič iné neexistuje a Slovensko je stredobodom. Úplne inak to vidí menšina, ktorá žije v troch krajinách.
