Nech učí riadne iba tereziánske trivium – čítať, písať, počítať, ak produkuje aj takýchto ovadov: „Vpred evolučným skokom! Poslancov budeme žrebovať. Zrušíme ústavu. Zrušíme vlastníctvo. Vystačíme si sami.“
Ovadi, produkovaní základným školstvom o fungovaní a nefungovaní štátu, sú bez konca. Hergot, čo to na tých školách nerobia? Veď dobre, nemožno žiadať od úbohých učiteľov, aby podľa Komenského zapaľovali oheň vedomostí, keď ani na zápalky vo vrecku nemajú. Ale buďme milosrdní, prečo by mali vedieť, čo nevedia poriadne ani slovenskí myslitelia, mudrlanti a budovatelia štátu.
Keď sa naivný blázon zapletie do debaty medzi mienkotvorcov, aktívnych občanov, aktivistických politikov a politických aktivistov, ustrnie v šoku nad nejedlou tortou Čapkovho psíčka a mačičky, po našom transformovanou priam na pomyje. Ustrnutie evokuje aj otázku, či producenti pomyjí vedia vôbec aspoň čítať, písať a rátať, ako nakázala Mária Terézia blahoslavenej pamäti.
Bojovať za nový fajnový štát, aj keby neostal kameň na kameni – to je jeden z veselých lajtmotívov neochvejnej dôvery vo vlastné znalosti všetkého. Iným zábavným lajtmotívom je akoby korektné zvolávanie ľudkov do volieb „choď tam, veď vieš kam, urob to, veď vieš čo!“ a urob to zodpovedne, lebo bude zle.