Po štyroch rokoch je slovenská predvolebná situácia značne odlišná - kým vo voľbách v roku 1998 nebola problémom číslo jeden účasť voličov (dosiahla vyše 84 percent, skôr išlo o účasť SDK, ktorá musela obhájiť svoje právo zúčastniť sa na voľbách až na súde), súčasné mimovládne organizácie si dali za cieľ dosiahnuť čo najvyšší počet voličov. Primárnym dôvodom je určite skutočnosť, že politické nálady presnejšie odzrkadľuje vyššia účasť voličov - sekundárnym zrejme očakávanie, že najdisciplinovanejších voličov má HZDS (hoci po zrode HZD táto donedávna axióma stojí na hlinených nohách).
Na inú stránku volebnej kampane striehne Aliancia na podporu fair play, hodnotiaca korektnosť vystupovania a konania aktérov predvolebného súboja. Podstata tejto iniciatívy je nesporne záslužná, hoci sa jej tiež podarilo miestami uletieť - „holé zadky Smeru“ síce môžu niekoho poburovať, ale na formuláciu „vizuálna aj verbálna forma billboardu útočí na politických súperov, ktorí sa identifikujú s doterajšími úspechmi v oblasti integrácie, spôsobom vymykajúcim sa pravidlám slušného správania“ sa treba buď narodiť, ale mať o takúto charakteristiku záujem. Ako sa však píše na inom mieste, nedá sa vylúčiť výsledná platonickosť celej iniciatívy. Ak na preferencie voličov viac zapôsobí tvrdenie o cynickom manipulátorovi či najskorumpovanejšom politikovi ako riešenie dôchodkového systému, politici sa takýchto úderov pod pás jednoducho nevzdajú. Že sa o vinu delia s voličmi, je azda zrejmé.
