Obvykle platí, že kapitán má opúšťať topiacu sa loď ako posledný. Otázka je, čo sa má diať, keď kapitán je zároveň tou dierou, ktorou voda tečie dnu, čo sa zdá byť prípad SDKÚ.
Prekonať v rebríčku nedôveryhodnosti aj Jána Slotu, ako sa to podarilo Mikulášovi Dzurindovi, to je kruté. Riešenie poznáme – plán Lucie Žitňanskej kandidovať za predsedníčku, ak dostane dosť krúžkov. Problém je, že možný volič SDKÚ musí mať teraz zmätok najmenej v dvoch otázkach.
Prvou je to nástupníctvo. Riadny kongres strany, na ktorom sa volí predseda, sa podľa stanov SDKÚ má konať do šiestich mesiacov od vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb.
Ako veľa sa toho môže za pol roka zmeniť, ukazuje posledné obdobie – od pádu vlády ubehlo len čosi vyše štyroch mesiacov. Za ten čas stihli lekári štrajkovať, objavila sa Gorila, Sasanka, začala sa aj skončila revolúcia, Matovič sa spojil aj rozišiel s konzervatívcami a vzniklo 99 percent, ktorému rovno aj naskočili v prieskumoch zvoliteľné percentá. Predstava, že obdobie, v ktorom sa bude vytvárať nová vláda, bude pokojnejšie, nemusí byť pravdivá.
Alebo inými slovami – aj keď sa dnes alebo deň po hlasovaní bude zdať, že Žitňanská má výhru istú, v čase reálnej voľby predsedu to už tak nemusí byť. Dzurinda možno ešte bude mať chuť zabojovať, objaviť sa môžu dnes nečakaní kandidáti, členovia budú veci vidieť inak než v predvolebnej panike.
Navyše zo strany SDKÚ ide tak trochu o opakovaný vtip. Žena líderka, ktorá robí vnútornú opozíciu Dzurindovi, tu už raz bola. A stranu neovládla napriek tomu, že bola v dvojnásobne lepšej pozícii, než je dnes Žitňanská – aj formálne bola volebnou líderkou a po voľbách sa stala premiérkou.
Druhou otázkou, ktorá môže spôsobovať zmätok, je, s kým by vlastne chceli ísť do vlády. Ústredná rada SDKÚ ešte v októbri odhlasovala politickú deklaráciu, kde sa píše, že „zodpovednosť za pád vlády jednoznačne leží na Richardovi Sulíkovi a poslancoch jeho politickej strany“, pričom „opäť sa ukázalo, že pokusné stranícke novotvary nepriniesli slovenskej politickej scéne nič dobré“.
Ponaučenie? „SDKÚ považuje za svoju hlavnú úlohu v najbližších rokoch chrániť Slovensko práve pred populizmom a nezodpovednosťou. Pred populizmom strany Smer a nezodpovednosťou politických novotvarov typu SaS.“ Teraz už vedenie strany začalo hovoriť o spoločnom pravicovom postupe. Ale ak neplatí línia, ktorú si SDKÚ schválila vo vzťahu k SaS, kde je istota, že platí tá druhá časť, ktorá sa týka Smeru? Je SaS nezodpovedná strana, pričom ani neexistuje dôležitejšia úloha, než brániť pred ňou krajinu, alebo je to budúci koaličný partner? Je Smer naozaj absolútne neprijateľný?
SDKÚ sa správne pokúša dať voličom nejakú zámienku, aby sa vrátili. Len by do volieb mohlo byť jasnejšie, kto ju vlastne vedie a kam.
Čítajte viac komentárov:
Najnovší program na záchranu Grécka nepísala realita, ale túžby politikov, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Kauzu odpočúvania ešte nezačali v SaS brať úplne vážne, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Regionálna politika je v programoch strán zanedbateľnou položkou, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
