Účelom ohlásenia možnej povolebnej kandidatúry Lucie Žitňanskej na post predsedníčky SDKÚ bolo zdvihnúť náladu nielen straníkom, ale najmä ich voličom. Pri niektorých aspoň formou účasti na voľbách, pri iných, aby hlas namiesto neobľúbeného predsedu odovzdali obľúbenej ministerke spravodlivosti.
Má o ne záujem, čo potvrdila, povedzme, verejným prísľubom – keď jej voliči 10. marca udelia viac prednostných hlasov ako Mikulášovi Dzurindovi, bude s ním o pol roka súťažiť o predsednícku stoličku.
Ako je známe, Mikuláš Dzurinda to zobral na vedomie, čo je značný posun v jeho vyjadrovaní. Nie tak dávno avizovanú demisiu premiérky Radičovej v súvislosti s prípadným opätovným zvolením kandidáta SDKÚ Dobroslava Trnku do funkcie generálneho prokurátora ešte okomentoval slovami – je to jej osobná vec.
To je však jediný, hoci výrazný rozdiel, keďže ako skúsený partajník vie veľmi dobre, že iná je situácia pred voľbami a iná po nich.
