Pred pár rokmi si Ľubomír Longauer, živiaci sa grafickým dizajnom, povedal, „že nemá chuť zdokonaľovať svoju pokoru pred klientom, nechať sa sekírovať a vyrábať nové a nové varianty návrhov, aby vyhovel“. Naplánoval si venovať zvyšok svojej energie niečomu, čo má väčší zmysel, takže už asi desať rokov vynáša na svetlo to, na čo dejiny umenia zabudli, nevšimli si, čo zostalo skryté. Najnovšie je to kniha Modernosť tradície. Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 (Slovart).
Aj keď sa mieša do remesla „píšucim profesionálom“ a vyrušuje inštitucionálnych bádateľov temperamentom a priam diktátorským zapálením pre vec, podarilo sa mu, čo málokomu z nich – že objavovanie histórie úžitkovej grafiky sa môže stať verejne sledovaným príbehom.
