Obľúbená spomienka na štúdium antickej filozofie: v demokratických Aténach sa dalo dostať do konfliktu zo zákonom za činnosť zvanú "tupenie davov".
V tej zlatej ére sa to trestalo ostrakizáciou. Rozumnejší občania si boli vedomí zraniteľnosti svojho zriadenia, ak by bolo vystavené nadmernému tlaku otupenej masy ovládanej nie argumentmi, ale najprimitívnejším populizmom.
Bohužiaľ, ako šiel čas, tupenie davov sa postupne vytratilo zo Zbierky zákonov a zjavilo sa medzi najefektívnejšími stratégiami pre úspech v demokratických voľbách.
Samotná činnosť pritom zmenila len pramálo zo svojej podstaty. Presne ako vtedy, keď sa správy šírili nohami bežcov, aj dnes, v ére mediálneho prebytku, je postavená na tom, že do značnej časti občianskych mozgov sa informácie potrebné na rozumné rozhodnutia jednoducho nedostanú.
