Časť verejnosti, ktorá sa profesionálne venuje kultúre, je v poslednom čase deprimovaná. Nestačí, že v každej oblasti kultúry víťazí konzum, naokolo je zlá nálada a istoty sú v nedohľadne.
Ako odpoveď na občianske aktivity, ktoré chcú upozorniť na prinajmenšom neštandardné rozhodnutia ministerstva kultúry, dostávajú facky z viacerých strán.
Umelec = darmožráč
K absolútnemu nezáujmu politických špičiek o problémy v rezorte kultúry sa pridáva lacný úder pod pás v podobe spochybňovania relevantnosti kritikov a rozširuje sa nový fenomén, názor doteraz známy skôr z konfrontácie s nepoučenou verejnosťou, ktorý v podstate hovorí: umelec = neschopný darmožráč.
Keby to boli iba pichľavé poznámky v internetových diskusiách od neznámych komentátorov, ale niektoré médiá prinášajú podobný názor stále častejšie. „Slovenskí umelci žijú v stave pubertálneho vzdoru: sú nahnevaní, hovoria o nezávislosti, ale bez vreckového od štátu si svoj život nevedia predstaviť,“ hovorí vo svojom článku Nahnevaní umelci a rodičovský štát Juraj Kušnierik, publicista, ktorý má pod palcom informovanie o kultúre v časopise .týždeň.
Kritika podpory tvorby a prezentácie diel z verejných zdrojov ako univerzálna odpoveď na akúkoľvek sťažnosť zo strany tvorcov kultúry (umelcov, organizátorov, teoretikov) začína byť osvedčenou zbraňou. „Vytvára sa nová názorová skupina, ktorá má navyše veľké možnosti prezentovať svoj názor,“ myslí si Petra Feriancová, výtvarníčka, držiteľka Ceny Oskára Čepana.
