Istým spôsobom je zaujímavé, že iba pred týždňom sa rozhodovalo a debatovalo o možnom odídení Mikuláša Dzurindu z kandidátky a teraz sa rozhoduje a debatuje o tom istom, ale o Richardovi Sulíkovi.
Aj keď rozhodnutie SaS ani jej predsedu v nedeľu napoludnie ešte nebolo známe, platí to isté, čo pri SDKÚ a vo všeobecnosti pri ktorejkoľvek inej strane – väčšine voličov je ukradnuté, či kandidátov bude viesť do volieb predseda strany, alebo ktosi iný. Rozhodujú o tom straníci, nie voliči – tí vo voľbách rozhodnú zase o tom, či ponuku strany akceptujú, alebo nie.
Vzhľadom na charakterové vlastnosti Richarda Sulíka, ako aj miestami až zúrivú obhajobu jeho spolupartajníkov možno oprávnene predpokladať, že podobne ako v SDKÚ ani v SaS k výmene volebného lídra nepríde. To platí za predpokladu, že si Sulík spomenie naozaj na všetko, o čom sa – a nielen s Mariánom Kočnerom, ale aj inými podobnými osobami - v súkromí rozprával. Hlavne vo funkcii predsedu parlamentu, pretože o to ide.
