Ktoré športy a ktorí športovci reprezentujú Slovensko lepšie? Škrtel s Hamšíkom, Chára s Hossom v drese národného tímu, Hantuchová, Sagan na jednej strane alebo hoci majster sveta v rybolovnej technike, hre „go“, psích záprahoch, lukostreľbe, gymnastike či streľbe na strane druhej?
Hlavná zákopová línia medzi priaznivcami a odporcami nového systému financovania športu, reprezentácie a talentovanej mládeže, ktorý sme spolu s kolegami navrhli, vedie cez nasledujúce otázky: „Je úspech, o ktorom všetci vedia, rovnaký alebo porovnateľný s úspechom, o ktorom vie len málo ľudí alebo dokonca nikto? Má štát financovať športy úspešné a populárne porovnateľne s úspešnými a nepopulárnymi?“
Zástupcovia športov zastrešujúcich zhruba 80 percent športovcov (futbal, hokej, tenis, atletika, hádzaná, basketbal, cyklistika, ale aj kanoistika na divokej vode) spolu s autormi zmeny odpovedajú nie. Prezident SOV, šéf Konfederácie športových zväzov a mnohé malé športy razantne nesúhlasia.
Financovať všetkých, ale podľa kritérií
Dnes daňový poplatník financuje reprezentáciu vo viac ako 80 športoch. Zamyslený občan by sa azda mohol spýtať najprv takto: sme dostatočne bohatá krajina, aby sme mohli financovať reprezentácie všetkých športov? V roku 2006 sme spolu s kolegami prezentovali náš prvý výstup o financovaní športu (projekt Viktória) takto: časť športov prioritne, iné menej, niektoré vôbec.
Po šiestich rokoch so srdcom naplneným solidaritou hovoríme: treba financovať reprezentácie všetkých športov na základe troch rebríčkov, výlučne podľa jasných, transparentných, dopredu známych a merateľných kritérií. Hlavné kritériá úspech a popularita sa vo vzorci násobia pri zostavení prvých dvoch rebríčkov – reprezentácie a talentovanej mládeže. Najviac dostanú úspešní a populárni zároveň.
Vplyv na výšku dotácie majú aj medzinárodná konkurencia (počet národných zväzov v danom športe) a počet registrovaných súťažiacich detí od 10 do 18 rokov. Popularita sa meria mediálnymi indexmi na Slovensku i v zahraničí a domácim prieskumom verejnej mienky.
Nové finančné motivácie pre všetky športové zväzy sú: dosiahnite seniorský a juniorský úspech, zvýšte počet súťažiacich detí, objavujte sa v médiách, vplývajte pozitívne na ľudí. Mnohé malé športy obstáli pri nových kritériách dobre a získavajú – korfbal, akrobatický rokenrol, bedminton alebo absolútny víťaz – florbal. Uspieť môžu všetci, nielen veľkí.
Korupcievzdorný systém
Tretí je rebríček sto elitných športovcov zostavený prvýkrát v histórii podľa kritérií úspechu a čiastočne popularity. Medailisti budú mať istotu nerušenej prípravy a profitovať môžu aj zväzy, ktoré ich vychovali. Všetky športy – aj neúspešné a nepopulárne zároveň – majú štedrú garanciu počas päťročného prechodného obdobia, v roku 2012 jemnučký vankúšik 90 percent sumy z minulého roka.
Ako sa využili naše dane doteraz? Reprezentácia sa financovala na základe zlých kritérií s rovnostárskou tendenciou, talentovaná mládež a podujatia bez nich, počet detí sa nezohľadňoval vôbec. Panovalo zvykové právo, sila komisií, osobných kontaktov a telefonátov.
Nový systém je korupcievzdorný a klientelizmuvzdorný (autor novotvarov Eugen Jurzyca) a znemožňuje ministrovi a úradníkom svojvoľné subjektívne zásahy. Žiadne komisie. Zbytočné budú návštevy na ministerstve.
Nový systém je pre predčasné voľby neúplný. Až nový minister športu sa môže prizrieť aj na milióny eur na šport tichučko uložené v rezortoch obrany a vnútra výlučne pre individuálnych športovcov (bez tenisu). Bez dobrých kritérií. Prvý pohľad všetkých troch nových ministrov by mal padnúť na tých platených štátnych profesionálov, ktorí sa v top stovke neocitnú, a na rozdielne platy tých, ktorí v nej budú.
Potreba spoločnosti či funkcionárov?
Zaskočená časť športového hnutia opakuje heslá v duchu „dotácia je ľudské právo“. Potreby športu (rozumej športových zväzov) sú nenaplnené.
Chceli by daňové úľavy a použitie výťažkov z lotérií na šport najlepšie tak, aby si ich sami rozdelili. Nikoho zo športových zväzov ste však nikdy nepočuli hovoriť o potrebe spoločnosti.
Proti doterajšiemu systému, do ktorého chceli od politikov „len naliať“ peniažky, nenamietali. Športové hnutie ako celok nikdy neponúklo ucelenú koncepciu financovania športu, akúkoľvek alternatívu.
Funkcionári vedia organizovať národné konferencie, ktorých výstupmi sú priority od výmyslu sveta. Zvládnu písať dokumenty, ako je všetko nanič, naposledy minulý rok SOV.
Dokážu sa hádať navzájom, napríklad o centrá olympijskej prípravy. Inokedy hnutie úplne, ale úplne zmĺkne, napríklad keď bývalá vláda na rekonštrukciu zimáku v Bratislave priťukla desiatky miliónov eur bez súťaže na lokalitu.
Minister športu pripustil korekcie v prípade presvedčivých argumentov. Naozaj oponenti hravo triafajú do neúrekom terčov (Šimo, SME 24. 2.)? Okrem už odstránených preklepov pri určení koeficientu náročnosti športov namietajú najmä váhu popularity fundovanými argumentmi typu „naivná téza a Slovensku neprimeraná“.
Pri využití mediálnych výstupov niektoré zväzy spochybňujú prácu novinárov. Podľa nich sú ovplyvnení majiteľmi médií či stávkovými kanceláriami. Úplne mimo terča je tvrdenie SOV o závislosti rebríčka športovcov od vôle úradníkov. Navrhli sme presný opak. Niektorými navrhované kritérium celej členskej základne sme zamietli. Po jeho použití v Česku pred pár dňami „objavili“ väčší počet športovcov ako obyvateľov.
Presvedčivé argumenty z hnutia neprídu. Neprišli už 25 rokov. Každý minister financií by podmienil zvýšenie peňazí na šport zavedením poriadku. Upratovať sa začalo až v týchto dňoch.
(Autor je športový manažér a právnik, vedúci externého poradného tímu E. Jurzycu pre šport)
Autor: Jozef Tokoš
