Vyjadrenia Mariána Kočnera treba brať s veľkou rezervou. No ak dnes má príležitosť verejne rozprávať o pomeroch v SaS, môže za to predovšetkým Richard Sulík.
Richard Sulík má smolu, že Gorila na rozdiel od Mariána Kočnera nedokáže rozprávať. To sa potom ťažko zvolávajú tlačovky. Včerajšie dvojhodinové vystúpenie tak zrejme vo svojej kategórii ostane neprekonaným vrcholom predvolebnej sezóny. A hneď úvodom treba povedať, že Kočnerovi sa nedá veriť minimálne v troch ohľadoch.
Po prvé sa napriek vypísanej odmene a zdanlivému rozhorčeniu dá pochybovať o tom, či videozáznam Sulíkových návštev predsa len nerobil pán domáci. Áno, jeden aj druhý raňajkujúci mohli zaujímať tajné služby. No objektív nasmerovaný práve na stôl s dobrotami, kamerka v už vyhodenom termostate, to všetko pripúšťa aj alternatívne vysvetlenie.
Po druhé sa dá pochybovať o čistote Kočnerových pohnútok. Očierňovanie zo strany vrcholových politikov určite zabolí. No ak vám niečo naozaj nepomôže obnoviť imidž seriózneho čistého podnikateľa, tak je to zvolanie tlačovky, kde dve hodiny kydáte na všetkých možných.
Čo iné okrem ochrany vlastného mena mohlo byť motiváciou, je opäť len priestorom pre špekulácie, s ktorými treba opatrne.
No je už empiricky preukázané, že kedykoľvek sa objaví niečo nové okolo Sasanky, Robert Kaliňák začne v nejakej televízii rozprávať, že voľba generálneho prokurátora bola zjavne sprevádzaná špinavosťami a mala by sa opakovať. Plus Smer musí byť nadšený z ďalších a ďalších šialeností, v ktorých sa zamotáva pravica.
No a tretia vec, ktorú treba brať u Kočnera s rezervou, je pravdivosť všetkých vecí, čo rozpráva. Iste, niečo je skrátka nahraté a ťažko o tom diskutovať. Sulík vynášal, podrazil Radičovú, nenahlásil podozrenia z korupcie. Ale tu odznel kopec ďalších konštrukcií, na ktoré nie je žiaden, ale ani najmenší dôkaz.
Skôr než o obranu mohlo na Kočnerovej tlačovke ísť o vopred pripravený útok na Sulíka, ktorý by bol naozaj z kategórie najzákernejších. No ľutovať predsedu SaS sa dá len trochu. Je tu totiž niekoľko dôvodov, prečo si za všetko môže sám.
Nejde teraz len o to, že niekam išiel a niečo tam hovoril. Ale on dodal Kočnerovi vážnosť autority. Jednak tým, že sa s ním stretával ako šéf parlamentu. A potom tým, keď ešte tento týždeň hovoril, že „Kočner patrí k najlepšie informovaným ľuďom v republike“.
Nedá sa čudovať, že aj iní sú na jeho postrehy zvedaví. Sulík tiež dovolil Kočnerovi kádrovať svojich vlastných ľudí, dokonca možno ovplyvňovať podobu kandidátky. Potom je pochopiteľné, keď v tom kádrovaní pokračuje aj pred kamerami.
A podivné je aj to, ako sa teraz šéf SaS sťažuje, že proti nemu niekto používa nepotvrdené fakty, polopravdy a domnienky. A na základe akých nevyvrátiteľne dokázaných faktov on pred pár dňami žiadal odchod Dzurindu a Mikloša?
Uvidí sa, či SaS nakoniec bude mať nad päť percent a či Richard Sulík dostane tých 120-tisíc krúžkov ako v minulých voľbách. No aj keby áno, jeho podiel viny na tom, že Marián Kočner mohol hovoriť do pomerov v jeho strane a v štáte, to nijak nezmyje.
Falšovanie podpisov je iná liga, píše Lukáš Fila
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Za veľa peňazí sme dostali nedôveryhodné údaje, píše Peter Morvay
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
