Existuje veľa vecí, ktoré sa síce dajú vysvetliť, ale nedá sa im rozumieť. Obzvlášť v politike. Medzi ne nepochybne patrí správanie a spôsoby Richarda Sulíka, významného tým, že ide o ústavného činiteľa. Kedysi bolo aspoň zábavné ho sledovať, čím ďalej tým viac sa však aj zábava mení na tragédiu či frašku.
Pri porovnaní Sulíkovho vystupovania pred voľbami v roku 2010 a pred voľbami v roku 2012 vidno, že rozdiel je jednoducho obrovský. Bol zdatný v rétorike, ešte viac v ekonomických záležitostiach, vedel byť vtipný aj pohotový, prezentoval jasné názory a vyargumentované ciele. Dalo sa s ním nesúhlasiť, bolo však nutné ho rešpektovať, a nie odbiť ako chumaja.
