V tieto dni môže ruský premiér Vladimir Putin len ťažko otvoriť ústa bez toho, aby z neho napokon nevyrobili vtip. Po tom, čo počas jedného televízneho programu prirovnal biele stužky na kabátoch protestujúcich ku kondómom, sa v priebehu pár minút objavili na internete upravené fotky, kde mal na klope kondóm on sám.
Nová kultúra
Masové demonštrácie proti Putinovej vláde signalizujú množstvo dôležitých zmien v ruskom politickom i občianskom živote. Jedným z nich je návrat politickej satiry.
Dnešný politický humor, ktorý sa šíri aj vďaka internetu, ukazuje Putina a jeho spojencov ako izolovaných a nesympatických ľudí. Oslobodzujúce v krajine, kde sú ľudia zvyknutí na nespochybniteľnú moc kohokoľvek, kto sedí v Kremli.
Ruskí mestskí profesionáli si vytvorili nový politický jazyk: ľahký, živý a veľmi ironický. Je to znak toho, aký významný posun nastal vo vzťahoch medzi ruskými občanmi navzájom a k tým, ktorí v krajine vládnu. Táto kultúrna zmena môže pretrvať aj po 4. marci, keď prebehnú prezidentské voľby, ktoré takmer isto vyhrá Vladimir Putin.
Hlboké korene
Žarty o Rusku a jeho obyvateľoch majú korene v literatúre 19. storočia, zvlášť v dielach spisovateľov ako Nikolaj Gogoľ či Alexej Konstantinovič Tolstoj. V paródii na ruské problémy z roku 1869 Michal Saltykov-Ščedrin vytvoril mesto Glupov, ktorého obyvatelia jednoducho akceptovali svoj osud, opíjali sa a zabíjali jeden druhého.
Satira sa v sivých časoch Sovietskeho zväzu stala národným športom. Humor pôsobil ako alternatívna realita, únik z absurdnej verzie sovietskeho života, ktorý propagoval Kremeľ. Anekdoty predstavovali úzky, ale účinný spôsob, ako prekonať strach zo silného štátu.
V posledných štádiách Sovietskeho zväzu sa napríklad žartovalo o Gorbačovových plánoch zreorganizovať ekonomický a občiansky život – napríklad o jeho protialkoholickej kampani. Tento stav pretrval až do deväťdesiatych rokov, keď bol terčom humoru Boris Jeľcin za jeho osobnú proalkoholickú kampaň.
