Bojovníci proti dlhom

Písanie o európskych summitoch si pýta určitú samoreguláciu. Môže sa totiž stať, že v rokmi vytrénovanom sklone k irónii až sarkazmu sa stratí pozitívny motív či náboj, čo by bola škoda.

Preto treba predoslať, že fiškálny kompakt, ktorý včera podpísali v Bruseli, nie je nič zlé. Naopak. Sprísnenie – aj keď miernučké – rozpočtových pravidiel, ktoré sa doteraz nedodržiavali, s výhľadom, že odteraz sa dodržiavať už budú, je určite správny krok. O tom, ako sa budú dodržiavať, môžeme mať ironickú predtuchu, ale je fér povedať, že čas ukáže.

Napokon, čakať sa nemusí až tak dlho. Španielsko – kde nedávno uviedli reformnú vládu – práve oznámilo, že deficit 2011 prešvihlo o 2,5 percenta. Na otázku, že ak napriek tomu výnosy španielskych dlhopisov klesajú, ide o vplyv kompaktu alebo tlačiarne z Frankfurtu, môžeme povedať, že pas. Nevieme.

Dlhová brzda ako ústavná povinnosť je tiež pozitívna zvesť. Pre Slovensko obzvlášť, keďže nový parlament bude musieť – už vidíme to nadšenie! – obratom novelizovať decembrovú verziu, kde akosi „zabudli“ na kritérium jednoročného deficitu, ktoré kompakt zavádza.

Zaiste iba nedopatrením, veď Radičová s Miklošom navštevovali summity takpovediac obkročmo. No. Vzhľadom na entuziazmus, s akým všetky „relevantné“ strany pristúpili vo volebných programoch k šetreniu, to žiadny problém nebude. Kto neverí, nech sa opýta Roberta Fica.

Ani kritika, že kompakt obmedzuje suverenitu, sa veľmi nechytá. Nejaký posun(ček) je, ale od politickej únie, ktorú Merkelová maľuje po všetkých stĺpoch, sme nesmierne ďaleko. Írske referendum v júni (za ktoré si premiér Kenny zrejme zapýta nejaké nižšie úroky) je iba jeden z príznakov, že cesta k štátu Európa, ktorú komisárka Redingová vymedzila rokom 2020, bude ešte tŕnistá.

Nedovidíme nieže na jej koniec, ale ani po ďalší krok. Všetko je neisté. Napríklad taký Sarkozy, ktorému sa včera nadúvala hruď pýchou, nevie ani toľko, či o dva mesiace on sám ešte bude.

Dôvodom, prečo sa z kompaktu predsa len nedá veľmi tešiť, je práve to, že nevidieť, čo rieši. Predstava, že cez referendá, ústavné súdy, sociálne vzbury či vládne rošády tu niekto ide budovať federáciu s eurodlhopisom osem rokov, je v scenérii tejto krízy nie celkom zlučiteľná so životom.

Ak ECB bude tlačiť peniaze, tak plechovku kopeme pred sebou ďalej. A politici nájdu tisíc zámienok, prečo ten-ktorý rok deficit „museli“ prekročiť. Kompakt-nekompakt. Ak banka tlačiť peniaze prestane (Merkelová zakáže), tak vlády postaví do pozoru nie kompakt, ale trhy.

Keďže sme na Slovensku, férové je zakončiť, že ten druhý krok – Sulíkovi pre radosť - môže byť aj zväčšenie eurovalu. Napriek Shootyho prognóze sa môže stať aj to, že Kočner zaplatí ešte viac ako 214 eur. Už sa tešíme aj s predsedom SaS.