Formy a špecifiká realizácie materstva v hraničnej situácii – to je téma diplomovej práce Lucie, epizódnej, ale potrebnej postavy románu. Pre svoje tehotenstvo je v rozpore s matkou, porozumenie nachádza u protagonistky tohto románu. O nej má byť diplomovka.
Je to Zuzana Lauková, ktorej príbeh sa začína na sklonku druhej svetovej vojny v obci na Slovensku. Koniec vojny už prežíva v pracovnom tábore v Rusku, kde politickí väzni boli prenasledovaní, týraní, a kriminálnici, ťažkí zločinci privilegovaní. So zajatcami – civilmi, aj s tehotnými ženami sa zaobchádza kruto, žijú v neľudských podmienkach.
Práve s táborom, ktorý pripomína koncentrák, sú späté dramatické, naturalistické až drastické príhody, ktoré sú súčasťou stalinského Ruska. Zuzana žije v tábore takmer deväť rokov, je svedkom toho, ako pod vplyvom prostredia, propagandy, kníh (Pavlik Morozov), šlabikára je deformovaná detská duša. Jej osemročný syn Alexej plače pri smrti Stalina s pionierskou šatkou na hrudi. („Bola som oddelená od svojho dieťaťa a nebola žiadna nádej, že sa s ním ešte niekedy stretnem.“)
