Ako tvorím
Výtvarník Rudo Sikora
Organizátori súčasnej výstavy Light Years (Svetelné roky) s podtitulom Konceptuálne umenie a fotografia 1964 - 1977 v The Art Institute of Chicago „išli“ po Rudovi Sikorovi už dávnejšie. Pražskú expozíciu k jeho šesťdesiatke v Národnej galérii v roku 2006 síce zmeškali, ale o dva roky, keď sa výstava z Veľtržného paláca inštalovala v Bratislave v SNG a Dome umenia, sa už s ním skontaktovali aj osobne.
„Vyberali diela vyhovujúce ich podmienke, že fotografia nemala byť dokumentom nejakej akcie, ale samotným umeleckým dielom,“ hovorí Sikora, ktorého si vyhliadli pre jeho systematické ekologicko-kozmologické koncepty. „Pochvaľovali si, že túto problematiku nielen bytostne preciťujem, ale sa ňou aj sofistikovane zaoberám. Nakoniec sa rozhodli pre kolekciu Zem sa nesmie stať mŕtvou planétou zo série Rezy civilizáciou, ktorú som vytvoril v roku 1971 a doteraz nebola vystavená. Prekvapilo ma, že vraj v nej cítili vplyv východného umenia, možno ruského.“
A tak Sikorovo dielo je dnes vystavené v The Art Institute of Chicago, v druhom najväčšom múzeu v Spojených štátoch, v spoločnosti Brucea Naumana, Sigmara Polkeho, Josepha Kosutha a ďalšej päťdesiatky svetovej konceptualistickej špičky. „Z krajín bývalého východného bloku sme tu len traja, okrem mňa Dóra Maurer a Gábor Attalai z Maďarska,“ hovorí Sikora, ktorý už v Spojených štátoch vystavoval niekoľkokrát, no v Chicagu mal svoju premiéru. „Urobilo na mňa skvelý dojem, napriek typickému veľkomestskému charakteru tam nie je cítiť odcudzenosť, naopak, veľmi zreteľne je prítomný ľudský rozmer, verejný priestor s množstvom sôch pôsobí veľmi kultivovane. Bol som prekvapený množstvom múzeí plných ľudí, ktorí si nielen prezerali výstavy, ale mali možnosť sa zapojiť do množstva aktivít pod vedením tímu lektorov a kurátorov. Múzeá tam nie sú len galerijnými inštitúciami, o väčší kontakt s návštevníkmi sa snažia v rámci rôznych doplnkových funkcií ako vzdelávacie či rodinné centrá.“
Nevšedná bola aj vernisáž, ktorá trvala tri dni a autori sa na nej prezentovali prednáškami o svojich dielach. „Bol to zážitok hovoriť pred všetkými tými veľkými osobnosťami a zároveň patriť medzi nich. A tak keď mi kurátor Matthew S. Witkovsky povedal: Ste v dobrej spoločnosti, s úsmevom som mu odvetil: Sú v dobrej spoločnosti.“
