Ekonomika: peniaze bohatých nestačia
Budúci premiér príde do neistých čias, v ktorých sa čokoľvek, čo súvisí s peniazmi, ťažko predpovedá. Nový minister financií bude musieť pozorne sledovať veľa excelovských tabuliek, aby dokázal aspoň bilancovať odchýlky od schváleného rozpočtu.
Najmä výpadky daní a odvodov, pretože keď sa odhadovali, vyzerala budúcnosť ružovejšie než dnes.
Aj keby sa budúca vláda vykašľala na výsledok tohtoročného hospodárenia, za ktoré môže hodiť vinu na svoju predchodkyňu, bude musieť poriadne žeraviť kalkulačky, aby zvládla aspoň budúci rok.
K trojpercentnému deficitu v roku 2013 sa totiž hlásia dnešná koalícia aj opozícia, ale kto ho bude chcieť dosiahnuť, musí usporiť vyše jednej miliardy eur. Ak nie usporiť, tak vybrať na daniach alebo skombinovať obe cesty.
Úspory sa budú hľadať ťažko, aj keby bol budúci minister pravicového zmýšľania. Najviac peňazí smeruje do oblastí, kde sporiť znamená riskovať štrajky v uliciach.
Nikto asi nebude hneď po voľbách siahať na dôchodky a aj odvážne reči o škrtaní sociálnych dávok každý trochu odľahčí. Škrtať sa budú akurát tak sľuby o veľkých verejných investíciách.
Minister financií sa pravdepodobne pokúsi nájsť záchranu v daniach. Ak ľavica dodrží sľub, že sa nedotkne DPH a spotrebných daní, zostane jej na osekanie štátny príspevok do druhého piliera a dane z príjmov a majetku.
No peniaze, ktoré vyberú navyše od „bohatých a silných“, im nemusia stačiť, takže buď oprášia niektoré myšlienky z nedokončenej pravicovej daňovej reformy, alebo pozabudnú na sľub s DPH.
Alebo sa v pude sebazáchovy predsa len pozrú aj na výdavky štátneho rozpočtu, pretože zistia, že len dusením ekonomiky novými daňami ešte žiadne pracovné miesto nevzniklo.
Juraj Javorský
Európa: ďalekonosné výzvy
Zmluva o trvalom eurovale je prvá európska agenda, ktorú bude musieť hneď v apríli riešiť povolebná vládna garnitúra. Presnejšie, predloženie ESM parlamentu, keďže nové záruky Slovenska v objeme 5,8 miliardy eur (z toho hotovosť 650 miliónov) schválila už Radičovej vláda.
Samotná výška tejto sumy, ktorá spolu s dočasným eurovalom zvyšuje angažmán Slovenska nad trinásť miliárd, by stačila na zobrazenie miery zodpovednosti, akú pomarcová zostava preberie na poli európskej politiky.
To je však len prvá z radu ďalekonosných výziev, ktoré číhajú na novú vládu. Hneď za rohom, napríklad, „vykukuje“ návrh na ďalšie zvyšovanie ESM, čo je de facto podmienka Medzinárodného menového fondu pre zapojenie neeurópskych členov do záchrany eura.
Na rozdiel od ratifikácie záväzku, ktorý Slovensko už prijalo, tu pôjde – podobne ako trebárs priamo v Nemecku – o silné politické rozhodovanie, keďže i „proeurópskej“ vláde musí byť zrejmé, že hranica únosnosti, za ktorú sa už nedá ísť, kdesi existuje.
Strednodobo čakajú vládu strategické rozhodnutia v súvislosti s budovaním fiškálnej únie, kde bude kľúčová tvorba záujmových koalícií (napríklad Radičovej podpis pod nedávnou „prorastovou“ výzvou 12 premiérov).
To najťažšie v oblasti európskej politiky, pred čím vláda azda nestojí, ale poľahky môže, je správna reakcia na náhle a geopolitickú mapu Európy potenciálne meniace situácie, ktoré sú stále v hre.
Peter Schutz
Spravodlivosť: Trnka, Gorila a Harabin
V oblasti boja za spravodlivejšie Slovensko čakajú vládu štyri zásadné úlohy. Po prvé, musí konečne obsadiť post generálneho prokurátora. Hoci vec je pred Ústavným súdom, výsledok bude v konečnom dôsledku diktovať politika.
Aj keby sme totiž predpokladali nezávislosť Ústavného súdu, prebiehajú tam konania o návrhu Dobroslava Trnku aj Jozefa Čentéša, ktoré sa môžu ťahať a skončiť protichodnými rozhodnutiami.
Ak teda vládu nezostaví pravica a nebude trvať na vymenovaní Čentéša, čaká nás zrejme ďalšia voľba, v ktorej vyhrá nejaký nový kandidát.
Po druhé, nový minister spravodlivosti musí povedať, či bude pokračovať v disciplinárnych konaniach proti šéfovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi. Ak áno, existuje šanca, že odíde, keďže obvinenia majú reálny základ.
Ďalšou veľkou úlohou je doriešiť kauzu Gorila. Je minimálna šanca, že by sa prípad mohol skončiť tým, že niekto pôjde do basy.
Ale aj tak je dôležité zistiť, aká časť spisu je pravdivá. Potom sa s ním môže spoločnosť vyrovnať. Najhoršie bude, ak kauza ostane v takom štádiu, ako je dnes – nedopovedaná a nevysvetlená.
No a okrem toho bude dôležité zmenšovať priestor pre korupciu. Nielen prijímaním lepších pravidiel, ale aj výberom kvalitného šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, policajného prezidenta či šéfa SIS.
Ale ani ich sily nebudú stačiť, ak všetky posty v štáte obsadia strany, ktoré drancovanie verejných zdrojov vnímajú ako svoje hlavné poslanie.
Lukáš Fila
Menšiny: lepšie to nebude
Maďarská karta hrala v tejto predvolebnej kampani naozaj neobvykle malú úlohu. Nebolo to však pre pôsobenie Mosta a vicepremiéra Chmela vo vláde, ako minulý týždeň vysvetľoval sám Chmel.
Tradičnú nacionalistickú výzbroj prekryli údernejšie kauzy, ktorých zneužitie v predvolebnom boji poskytovalo väčší osoh aj z pohľadu tých, ktorí by inak používali maďarskú kartu. Teda s výnimkou zúfalej SNS.
Maďarská karta sa rýchlo vráti do oficiálnej politiky, ak vládu zostaví Smer. Stalo by sa tak dokonca aj vtedy, ak by sa jeho koaličným partnerom stali Most či SMK, ako obe maďarské strany dúfajú – obe by Smeru boli len za fackovacieho panáka.
Politici Smeru už pred voľbami hrozili zrušiť liberálnejšiu verziu jazykového zákona aj zákon o jazykoch menšín, prijaté Radičovej vládou.
Už pred voľbami tiež ukázali, že sa chcú púšťať do divokého prekrikovania s Orbánovou vládou. Nebudú ju však kritizovať za to, za čo si kritiku zaslúži, napríklad za búranie demokracie.
Budú skákať na jej prázdne symbolické gestá, ako keď chceli v ústave uzákoniť zákaz kolektívnych práv (a nepriamo aj akejkoľvek autonómie) v reakcii na orbánovskú ústavu. Smer sa navyše vo vláde nevyhne nepopulárnym úsporným opatreniam, akokoľvek ich pred voľbami odmietal.
Pozornosť od nich sa bude snažiť odviesť hľadaním vonkajšieho aj vnútorného nepriateľa.
Čo sa týka Rómov, nedá sa očakávať, že by Smer ponúkol nejaké efektívne riešenie ich problémov. V lepšom prípade sa (ani pri prehĺbení ekonomickej krízy) nepokúsi len o silové riešenia a situáciu ešte viac nezhorší.
Peter Morvay
Zdravotníctvo: pýta peniaze
Hoci je v slovenskom zdravotníctve v porovnaní s inými bohatými krajinami a výkonnosťou našej ekonomiky dosť peňazí, všetci budú na novú vládu tlačiť, aby ich zohnala viac.
Zo štátneho rozpočtu možno pridať nijako alebo symbolicky, výrazne viac nepríde ani zo zdravotných odvodov.
Iba ak by sa vláda odvážila zrušiť strop pre zdravotné odvody a vybrala by tým viac od najlepšie zarábajúcich zamestnancov. Nebolo by na tom nič nové, pri daniach a sociálnych odvodoch nie sú bohatší zvýhodňovaní.
Zo súkromných zdravotných poisťovní štát peniaze nevytlčie. Aj keby im ho rovno znova zakázal, znova si ho vyberú inými cestami.
Do nemocníc príde nový systém platieb za diagnózy. Doplatia naň veľké štátne nemocnice, ktoré robia často podobne kvalitnú medicínu ako lokálne špitály. Ibaže oveľa drahšie.
Sťažovať si budú aj lekári, lebo neporozumejú, prečo by nemohli dostať ešte viac, hoci minule sa to dalo, aj keď vláda najprv hovorila, že sa to nedá.
Na už schválené platy sestričiek rozpustí vláda rezervu, ktorú na zdravotníctvo v rozpočte vytvorila. Nemocnice sa tak či tak budú zadlžovať ešte rýchlejšie ako v minulosti.
Ministri financií a zdravotníctva sa v skutočnosti budú len snažiť, aby sa tempo nového dlhu podarilo aspoň rok-dva skryť pred Eurostatom a nezvyšovalo by tak deficit.
Nervózne budú farmafirmy. Keď sa do zdravotníctva vráti družina Pavla Pašku, položia otázku, či by sa nedali vrátiť aj schémy, keď na Slovensku rástli ceny liekov aj ich spotreba. Ak im to vláda neumožní, pokúsia sa ju potopiť príbehmi o tom, ako sa šetrí na zdraví.
Konštantín Čikovský
