Požičané štedro vrátili
Po týchto voľbách si môžu dnešné koaličné a onedlho opozičné strany povedať, že už nie sú Smeru vôbec nič dlžné. Čo im pred voľbami 2010 „požičal“ tým, ako vládol, čím proti sebe zmobilizoval aktívnejšie občianstvo, mu teraz viac než veľkoryso vrátili.
Spôsobom, akým rozbili svoju vládu a pohŕdali vlastnými voličmi, dali dve stredopravé strany – SDKÚ a SaS – ten najkrajší dar Smeru: len tieto dva subjekty za dva roky od seba odpudili 391 319 voličov.
Po Robertovi Ficovi majú tak najväčšiu zásluhu na tom, že Slovensku bude po dvoch desaťročiach vládnuť jedna partaj. Predstava, že strany, ktoré upadli až do takej miery, že sa takmer nedostali do parlamentu, môžu byť po pár rokoch motorom zmeny, je príliš optimistická, a to aj v prípade, ak vyjde ich očakávanie, že tak, ako im Robert Fico pomáhal do júna 2010, bude im pomáhať aj po marci 2012.
Vladimír Mečiar padal z výšky 37 volebných percent pod úroveň Nory Mojsejovej dlhých dvadsať rokov. Aj Robert Fico bude z výšky 1 134 280 hlasov padať dlho a aj mäkko, ak sa v druhom politickom tábore neobjaví sila, ktorú v roku 2012 voliči hľadali, ale nenašli.
Marián Leško,
politický komentátor týždenníka Trend
Bizarné paradoxy
Tieto voľby boli plné tých najbizarnejších paradoxov. Premiérku zlikvidovala strana, ktorá sa k nej hlásila viac ako tá vlastná. Ten, čo jediný pil kolu s gorilou, neniesol žiadne následky, majiteľ obskúrneho lustra bol najvýznamnejším politickým analytikom. Revolúcia v uliciach posilnila apatiu. Obyčajnosť sa merala detektorom. Konzervatívni voliči volili liberálnu stranu, liberálni napriek znechuteniu niečo zakrúžkovali, za 99 % sa vyhlásilo jedno percento, a toľkí ich aj volili.
Frustrovaní voliči volili viac ako minule, v konečnom dôsledku to prispelo k ešte vyššiemu víťazstvu tých, čo budú vládnuť.
Na Slovensku máme po 23 rokoch opäť vládu jednej strany.
Paradoxy, v ktorých žijeme, sú už zjavne neznesiteľné. A nemyslia si to len tí, čo volia istoty. Otázkou je, kedy bizarná napodobenina reality, ktorá mala svoj festival v posledných mesiacoch, ale stále je všade okolo nás, narazí na ozajstný múr. Rada si na to počkám. Stojí to aj za rozbitú hlavu.
Zora Jaurová,
dramaturgička
Požiar zapálili sami
Ospravedlňujem sa, ak ste už unavení z prirovnávania volieb k požiaru na hrade Krásna Hôrka, ale nemôžem si pomôcť. Spis Gorila tiež zapálil požiar, ktorý takmer zničil nielen pravicu, ale aj samotnú vieru ľudí v inštitúcie svojej krajiny.
Nakoniec sa však najvzácnejšie demokratické zbierky zachovali pred plameňmi: volebná účasť bola najvyššia za desaťročie a dzurindovci dostali druhú (ikstú) šancu vymiesť smeti z vlastných radov a konečne uzavrieť tie tajné účty vo Švajčiarsku.
Iste, zverejnený spis možno pomohol Smeru k nezaslúžene suverénnemu víťazstvu. Ale volebný výsledok bol jasný, odkedy pravicové strany vlani predviedli svoju tragikomickú frašku. A nemôžem si pomôcť – zaslúžili si ho.
Nielenže ľahostajne narábali s dôverou, ktorú dostali v predošlých voľbách, ale robili až neuveriteľné chyby. Vrátiť Annu Bubeníkovú do čela FNM a nominovať bývalých manažérov zo skupiny Penta do funkcií v štátnych podnikoch – a to v čase, keď vedia, že spisom Gorila sa zaoberajú novinári a polícia – sa nedá nazvať inak ako hlúpy prejav politickej arogancie.
A nakoniec – tak ako v prípade hradu aj politický požiar spôsobili deti, ktoré ešte nedozreli na úlohu skutočných lídrov hodných našich hlasov. Zaslúžený vládny exil im pomôže zbaviť sa detských chorôb; azda to nebude príliš neskoro.
Tom Nicholson,
novinár
Bude Smer ústretovejší?
Voľby vnímam ako zmes dobrých i zlých správ. Dobrými sú vysoká volebnú účasť, odchod SNS i prepad strany 99 %, ale aj to, že v parlamente ostanú ľudia ako Miroslav Beblavý a František Šebej, že pribudnú osobnosti ako Mikuláš Huba či Ján Mičovský, že tam konečne bude zastúpený rómsky hlas v podobe Petra Polláka.
Menej priaznivou okolnosťou je slabý výsledok „zavedených“ strán terajšej vládnej koalície: opozícia tým môže mať menšiu razantnosť, takú potrebnú pri vláde jednej strany. Robustné víťazstvo Smeru mu kladie na plecia obrovskú zodpovednosť.
Kľúčovou otázkou nie je iba schopnosť zvládnuť ekonomické výzvy, ale aj to, či sa Smer väčšmi priblíži k sociálnodemokratickým hodnotám, či bude väčšmi otvorený k občianskej participácii, k menšinám, „zeleným témam“ a naopak, či v jeho vládnutí bude menej mocenskej arogancie, klientelizmu a netransparentnosti, menej nacionalizmu a konfrontácie s médiami a celkovo väčší rešpekt voči oponentom.
Mimochodom, ústretovosť Smeru by mohla vyvierať aj z vedomia, že rekordných vyše milióna hlasov dostal približne od štvrtiny dospelých obyvateľov (26 percent). Zvyšných 74 percent túto stranu nevolilo.
Zora Bútorová,
sociologička, IVO
Legitimizácia doterajších praktík
Ako občan a zástupca nevoličov v týchto voľbách priznávam porážku. Ľudia podľahli masívnemu vydieraniu a tlaku na ich zodpovednosť od tých, ktorí jej nemajú ani zamak. Spoločne tak legitimizovali systémovú korupciu a partokratický model spoločnosti, pretože po voľbách sa presúvajú do centra pozornosti úplne iné témy.
Po tom, čo sme o podstate tohto systému vedeli, akceptovať voľby bez schválenia nevyhnutných antikorupčných a prodemokratických reforiem považujem za niečo podobné ako vyhlásiť slobodné voľby bez zrušenia vedúcej úlohy KSČ. Vedúca úloha finančných skupín v našej spoločnosti tak naďalej trvá.
Na druhej strane Smer má historickú šancu rehabilitovať hodnoty sociálnej demokracie na Slovensku. Či sa mu to podarí, je otázne, lebo doteraz som od jeho predstaviteľov nepočul dostatočnú sebareflexiu za spôsob uplatňovania moci v rokoch 2006 – 2010.
V každom prípade, mandát od voličov má silný a mal by sa rešpektovať. Zvláštne pocity vo mne vyvoláva, že trojnásobný premiér Vladimír Mečiar, ale aj tribún nežnej revolúcie Ján Budaj dnes majú na Slovensku menšiu podporu ako Marián Kotleba.
Naopak, pozerám sa s nádejou na to, že po dvadsiatich rokoch vyklíčila v parlamente byľka autentickej zelenej politiky.
Eduard Chmelár,
vedúci Ústavu politických vied FM PEVŠ
Kto všetko prehral voľby
Tieto voľby prehrali doterajšie vládne strany, ale nedopadli optimálne ani pre Smer, ex post ich prehrala vláda Ivety Radičovej ako celok a keďže je tento text určený pre SME, prehrala ich aj publicistika SME. Možno ich vyhrali občania Slovenska.
Prehra doterajších vládnych strán je očividná z dosiahnutých percent hlasov. Smer síce dosiahol nevídané víťazstvo, ale nedosiahol ústavnú väčšinu a pri tejto väčšine asi nezíska koaličného partnera. Bude sa mu síce vládnuť ľahko, ale celú zodpovednosť za vládne rozhodnutia ponesie sám. Vláda Ivety Radičovej sa ukazovala ako zlá vláda a občania jej vystavili účet.
Publicistika SME vynášala Radičovej vládu do nebies a taká publicistika sa ukázala ako nesprávna. Občania Slovenska možno vyhrali, pretože takzvané pravicové strany budú musieť zmeniť svoju politiku, takže pred občanmi nebude stáť falošná alternatíva.
Politikou takzvanej pravicovej vlády nemôžu byť programy mimovládnych organizácií, ktoré nikto nevolil. Z programu KDH sa môže uplatniť modlitba, aby tento výsledok volieb neznamenal odmietnutie celého terajšieho politického systému.
Ján Čarnogurský,
bývalý predseda KDH
Rozhorčení
Ľudia neznášajú, keď sú podvádzaní. V známom experimente radšej sami utrpia škodu na majetku, než by nechali neprávosť bez trestu. SDKÚ a SaS dostali v týchto voľbách najviac po prstoch. Protikorupční bojovníci by mohli jasať, veď konečne menili preferencie v kampani morálne zlyhania, a nie sľuby o vyšších platoch či karanténa peňaženiek voličov pred Grékmi.
Rozhodovania podľa etických prešľapov je však riskantné, lebo s ich medializáciou sa dá obzvlášť vo svete internetu manipulovať a najmä nevidíte, či skryté kauzy iných strán nie sú náhodou ešte horšie, len to iba lepšie taja (či majú lepšie spracované bejbynovinárky).
Naopak, čo sa dá oveľa lepšie porovnať ako morálka, je doterajšia práca politikov a ich programy pre budúcnosť. SaS aj SDKÚ považuje väčšina expertov za najkvalitnejšie slovenské strany, myšlienkami, osobnosťami, ale aj protikorupčnými reformami. Presný opak víťaza volieb.
Nával spravodlivého rozhorčenia nebýva dobrým momentom pre dôležité rozhodnutia. Ale máme to v sebe - trestáme aj na vlastný úkor.
Gabriel Šípoš,
riaditeľ Transparency International Slovensko
Autor: Zora Jaurová, Zora Bútorová, Eduard Chmelár, Ján Čarnogurský, Gabriel Šípoš
