Pri hľadaní vinníka volebnej porážky pravice ešte nezaznelo jedno meno. V týchto voľbách predviedol plnú palebnú silu a vystrašil natoľko, že ani tí najparanoidnejší politici si nedovolia naň otvoriť ústa.
Vinník, ktorý sa ticho posmieva z kúta, sa volá internet.
Tentoraz nezasiahol do kampane pozitívne a nikomu nepomohol. Nezopakovala sa situácia spred dvoch rokov, keď SaS predviedla inovatívnu webovú kampaň á la Obama.
Tentoraz strany komunikovali na Facebooku tak nudne, akoby predávali zubné protézy, YouTube brali len ako lacnú náhradu za televíziu a najodvážnejší krok, na ktorý sa väčšina zmohla, bolo napísanie troch článkov na blog.
SaS síce komunikovala veľa, ale v čudnom defenzívnom tóne, ktorý viac škodí, ako predáva.
Aj keď strany internet ako nástroj v podstate nevyužili, výsledky by bez neho vyzerali úplne inak.
Arogancia ako výhoda
Internet najvýraznejšie zasiahol paradoxne tým, že mu na akýchsi slovenských voľbách vôbec nezáležalo.
Nech už ktokoľvek zavesil na web spisy Gorily, nebol by úspešný, keby internetu nebolo úplne jedno, čo sa tam píše.
Spis neprešiel žiadnou kontrolou, nikto neoveroval, koľko je v ňom pravdy, žiadny editor sa nezamyslel nad tým, čo je publikovateľné a čo už je len spravodajská hra, ktorá sa neoplatí na verejnosť vypúšťať.
Pre internet to boli len sekvencie jednotiek a núl, pri ktorých nezáleží na ich dosahu.
Niet iného média, ktoré si to môže dovoliť – a to nielen na Slovensku. Potrebujete na to veľkú dávku arogancie a vedomie, že vám za to nič nehrozí.
Keď klasické médium vypustí neoverenú správu, hneď to je na žalobu.
Keď sa však Penta pokúšala o stiahnutie materiálu z internetu a jej právnici vypisovali zahraničným serverom výhražné maily, už to vyvolávalo úsmev ako naivná aktivita.
Podobne to bolo aj pri predbežnom opatrení, ktorým sa Penta snažila zastaviť šírenie spisu.
Kým sa opatrenie týkalo knihy a vydavateľstva, vyvolávalo pobúrenie. Keď sa o to isté pokúšala Penta s Facebookom, pobúrenie prešlo do úprimného rehotu.
Ako lynčovať
Internet sa počas predvolebnej kampane predviedol aj v ďalšej svojej príjemnej vlastnosti: je to najlepšie médium na verejné lynčovanie.
Môže za to anonymita. Ak by ju internet neumožnil a každý príspevok na webe sa dal bez problémov vystopovať, Kočner by sa nemohol pobúrene tváriť, že nechápe, kto ho natáčal v jeho vlastnom dome.
Kým Gorila vytiahla ľudí do ulíc, kauza Sasanka mala všetky črty klasického kybernetického šikanovania.
To sa už dávno netýka len pubertiakov, ktorým sa na internete vysmievajú ich populárnejší spolužiaci.
Kybernetickým šikanovaním je aj prípad Američana, ktorý poslal svoj naivný životopis do banky, ktosi ho preposlal ďalej, postupne sa z toho stal „virál“ a muža teraz v jeho pozícii nikto nechce zamestnať.
Podobne to bolo aj s SaS. Anonymný zdroj postupne dávkuje diskreditačné materiály a ráta s tým, že aj keby sa toho nechytili klasické médiá, ľud si to bude ako pikantériu preposielať medzi sebou.
Dostávate cieľ pod tlak a tešíte sa, keď ten na tlačovke spácha mediálnu samovraždu.
Niežeby mal niekto dôvod ľutovať profesionálneho politika.
Ale internet je nemilosrdný – tak ako mu je jedno, kto tu bude vládnuť, bude mu jedno, keď sa nabudúce niečo z toho dotkne vás.
Autor je odborník na komunikáciu, píše na truestory.sk
