Pre čitateľov, ktorí si za posledné mesiace neprečítali ani jeden text o slovenských verejných financiách, pripomeňme najprv, kde sme: mena, ktorá sa používa aj na Slovensku, je v takej veľkej kríze, že krajina, ktorá bude mať od roku 2013 o viac ako 3 percentá HDP vyššie verejné výdavky ako príjmy, musí byť úniou tvrdo trestaná.
Slovensko malo deficit menší ako tri percentá len raz - vtedy, keď počas rokov prudkého rastu dokazovalo, že si zaslúži mať menu euro. Znamená to, že nová vláda musí v čase krízy napísať taký rozpočet, aby na budúci rok ušetrila v najlepšom prípade 1,2 miliardy eur.
To je tak veľa, že akákoľvek vláda zložená zo slovenských politikov sa pokúsi to nejako obísť. Ak sa jej to podarí, tak zrejme skôr ako dostaneme pokutu od Európskej únie, minú sa štátu peniaze, pretože mu nebude chcieť nikto požičať. Zachránia to peniaze a režim eurovalu či MMF, alebo príde scenár hodný skôr mayského kalendára.
Posilnení o štúdiu dvoch ekonómov (Ódor, Horváth) a výpočtovú silu analytikov ministerstva financií teraz môžeme modelovať scenáre, ktorými sa dá bankrotu štátu vyhnúť. Začnime výdavkami.
O tom, že lepšie zarábajúci by nemali mať sociálne dávky, panuje verejná zhoda. Ak by sme prestali platiť prídavky a daňový bonus na deti 40 percentám lepšie zarábajúcich, ušetrili by sme možno až 350 miliónov eur. S pripomienkou, že to by fakticky zasiahlo aj ľudí s priemernou mzdou.
Pomerne bezbolestné by mohlo byť aj postupné presúvanie povinnosti držať núdzové zásoby ropy pre súkromné firmy. Teda pre firmy by to až také bezbolestné nebolo, no štát by si tak zlepšil deficit o vyše 60 miliónov eur.
Šetriť musí aj štát. Ódor a Horváth súhlasia, reálnymi sa im zdá mínus desať percent na všetky nákupy zo štátneho rozpočtu a päť percent dolu z platov štátnych zamestnancov v roku 2013. Prinieslo by to ďalších 200 miliónov eur. Dokopy teda na výdavkoch možno politicky predstaviteľne ušetriť vyše 600 miliónov eur, čiže sotva polovicu cieľa.
Vyhnúť sa vyšším daniam na budúci rok tak teda nemožno, pripomínajú ekonómovia. Takmer isté je zvýšenie dane z bytov, domov a pozemkov s celkovým plus pre štát 150 miliónov eur.
Isté preto, lebo majetkové dane máme nízke, ľahko sa vyberajú (všetko je v katastri) a ľahko sa určuje, kde sú nehnuteľnosti hodné vyššieho zdanenia (cenové mapy). Navyše sa pri nich dá aj ľahko zadministrovať, aby sa nezvýšili najchudobnejším.
Ak k tomu pridáme maximálne zvýšenie spotrebných daní a hazardu, k cieľovej minimálnej sume 1,2 miliardy nám ešte stále bude chýbať približne 300 miliónov eur.
Ekonómovia to neodporúčajú, no tie môže vláda Smeru vybrať špeciálnym zdanením bánk a monopolov alebo jednoducho najviac zarábajúcich firiem.
A po číslach pointa: problém je, že tento pomerne drastický scenár je to najjemnejšie, čo si momentálne dokážeme predstaviť bez opatrení rangu vyššej DPH a dane z príjmu, zrušenia vianočného dôchodku, zdanenia dôchodkov či zrušenia výnimiek pre živnostníkov.
Čítajte viac komentárov:
