Najprv porovnanie: Kto v týždni pred parlamentnými voľbami podnetom na prokuratúru spochybní osem rokov starý veľký medzinárodný tender, pričom je isté, že dôkazy sa za týždeň nevyparia, toho ženie viac vidina krúžkov, ako chuť naprávať krivdy a nekaziť meno krajiny.
Keď ten istý minister včera oznamoval, že pri privatizácii Paroplynového cyklu (PPC) sa jeho bývalý kolega z vlády Pavol Rusko podľa vyšetrovateľov dopustil podvodu, už len robil svoju prácu. Pretože predpokladáme, že minister vyšetrovateľov neúkoluje, že jeho tlačovky im len pomáhajú, aby veľké zvieratá cítili, že Gorila tím má podporu zhora.
Aj otázka, čo má s Gorilou Pavol Rusko, má prijateľné vysvetlenie. Ak pri vyšetrovaní Gorily policajti naozaj narazili na dôkaz, že bývalý minister hospodárstva dal za odplatu zarobiť na úkor štátu napríklad Pente, je jedno, že je v Gorile štvrtoradou vedľajšou postavou.
Dôkazom sa samozrejme myslí niečo naozajstné. Určite nie vládny materiál s informáciami, ktoré poznal okrem členov KDH každý, kto sa o privatizáciu čo i len okrajovo zaujímal. Ak exministra obvinia len za to, že stiahol analýzu PPC, tak si republika zarába na potupné ospravedlnenie za škody nespravodlivo obvinenému Ruskovi. Potupné, lebo ruku na srdce - kto si naozaj myslí, že Rusko prešiel svojím ministrovaním nepoškrvnený?
V každom prípade, spätný pohľad na predaj PPC nám ukazuje, ako dokáže byť štát zúfalo neefektívny, hoci predáva v medzinárodnom, relatívne prehľadnom tendri. Na privatizácii paroplynu krajina nestratila pol miliardy eur, ako to vyčítal z Ruskovej analýzy minister Lipšic.
No aj dvojnásobok privatizačnej ceny (vyše 130 miliónov eur), ktorý si Penta podľa jej prepočtov za osem rokov z obchodu odnáša, nemožno hodnotiť ako dobrý biznis pre štát. Zvlášť preto, lebo veľkú časť profitu urobilo PPC naozaj na úkor Slovenských elektrární, ktoré potom predal štát o to horšie.
Prečo to tak dopadlo? Pretože s fabrikou na elektrinu a teplo predával štát aj klbko vzťahov s tromi štátnymi podnikmi, z ktorých každý mal možnosť svoje záväzky spochybniť. V PPC, elektrárňach, teplárňach aj plynárňach sedeli manažéri, ktorí neboli nijako motivovaní, aby sa PPC dobre predalo. Ich tantiémy boli nastavené na zisk, ktorý vyrobí ten ich podnik.
Na privatizáciu vo vláde tradične tlačilo Miklošovo ministerstvo financií. Podniky malo riadiť Ruskovo ministerstvo hospodárstva. Formálnym majiteľom akcií a predávajúcim bol v špeciálnom režime pracujúci FNM, ktorý riadili vzájomne bojujúci nominanti konkuren〜čných koaličných strán. A na to všetko dozerala vláda, v ktorej bol aj minister, čo sa až po ôsmich rokoch dozvedel, že štát predával v tendri malú elektráreň so zaručeným odbytom pre veľké štátne elektrárne.
Mohla by si akákoľvek Gorila priať pre svoje kšefty lepší ekosystém?
