„Videl si to včera večer?“
„Čo?“
„No, v správach. Tú slávnosť na počesť dvadsiateho výročia odhalenia Svätoplukovej sochy.“
„Nie, veď to dávajú každý rok, nemôžem sa na to pozerať. Ty na to máš nervy?“
„Ani nie, ale včera som mal konečne pocit, že sa veci začínajú hýbať. To rozostavenie ľudí v prvom rade na tribúne signalizuje blížiacu sa zmenu.“
„No, už to nemusí dlho trvať. Mali by sme sa konečne zorganizovať a zvrhnúť vládu.“
Pestrý výber
Do najbližších volieb zostávali ešte takmer dva roky. V tých štyroch predchádzajúcich ponúkala kandidátka Spoločného frontu množstvo kandidátov nielen z vedúcej, ale aj zo spriatelených strán, spoločenských organizácií a cirkví. Svoje kvóty mali isté ženy i národnostné menšiny. Kampane bývali pokojné, bez zbytočných útokov (s výnimkou útokov na zradcov vlasti) a tak opäť raz hlasoval celý národ.
Obyčajní ľudia si žili svoje pokojné životy, ale v opozičných kruhoch to vrelo. Lídri niekdajších strán premýšľali už celú generáciu nad tým, ako zvrhnúť režim. Receptov mali na celú kuchárku.
Prvý sa volal samostatná opozičná liberálna politika. Kedysi dávno (presný dátum ťažko určiť, keďže Facebook bol v krajine zakázaný v roku 2013 a históriu si nikto neuložil) s ňou začala jedna z liberálnych skupiniek. Jej členovia za písacími strojmi bojovali za osobné slobody, stretávali sa v zadných traktoch krčiem, kde diskutovali o pozitívnych účinkoch marihuany na zdravie a ľudskú slobodu.
