Požiar Krásnej Hôrky: Ešte len bude horúco...

K odvrátenej strane mince s názvom „Kultúrne dedičstvo Slovenska“ patrí aj žalostný stav jeho „erbových“ inštitúcií.

Požiar na hrade Krásna Hôrka verejnosť zobudil zo sladkého sna o ochrane kultúrneho dedičstva. Iróniou osudu vzplanul v deň parlamentných volieb, čo im dodalo dramatickú mediálnu kulisu, ale tiež podnety na ironické komentáre a konšpiračné podozrenia.

Nechcem k nim prispievať a rovnako sa nemienim starať o smutnú bilanciu škôd, ktorou sa teraz musia – mimo „plánu hlavných úloh“ – zaoberať kolegovia zo Slovenského národného múzea. Skrátka, verím, že polícia a hasiči urobia všetko pre vyšetrenie príčin pohromy.

Všetko nakoniec zanikne

Požiarisko ešte nevychladlo a už sa objavili hlasy informovanejších kritikov. Predovšetkým ich zaráža, že v kultúrne a technologicky viac-menej rozvinutej krajine môže k požiaru takéhoto hradu vôbec prísť. Skôr však, než sa necháme strhnúť rozhorčením, azda tu možno pripomenúť niekoľko banálnych skutočností.

V prvom rade – či sa nám to páči, alebo nie – všetky výtvory človeka skôr či neskôr zaniknú. Podstatou modernej pamiatkovej starostlivosti je proces zániku účinne spomaľovať pri výbere artefaktov, o ktorých význame existuje spoločenský konsenzus. Zničenie národnej kultúrnej pamiatky alebo jej častí sa vlastne dá ospravedlniť iba živelnými pohromami (napríklad zemetrasenie v Assisi 1997 či povodne v Prahe alebo v Drážďanoch 2002).

Hoci v minulosti sa práve hrady a zámky často stávali ľahkou obeťou požiarov, súčasná ochrana pamiatok predsa má (respektíve mala by mať) mechanizmy na redukciu tohto rizika. Bolo by naozaj horkým paradoxom, keby sa potvrdili dohady o kompetenčných sporoch ohľadom údržby okolia hradného kopca, ktoré v konečnom dôsledku k skaze na Krásnej Hôrke mohli prispieť. A keď už k nej príde; ako je možné, že objekt v ktorom boli deponované vzácne historické artefakty, nemal vo svojom areáli ani len funkčný hydrant?

Kulisy pre žúry?

Ale poďme ku kontextu. Čitatelia s trocha sviežejšou pamäťou si azda spomenú tiež na spadnutý múr Trenčianskeho hradu. Alebo na strechu hradu Červený Kameň, ktorá bola po víchrici z jari 2011 provizórne zakrytá celtovinou a celé týždne boli ohrozené nástenné maľby zo 17. storočia.

Jednou z mála životaschopných iniciatív odchádzajúceho ministra kultúry Daniela Krajcera pritom je projekt rekonštrukcie a revitalizácie hradných zrúcanín. Zdá sa až nespravodlivé, že sa s rezortom lúči s hasičskou prilbou na hlave – ako svedok zrodu ďalšej ruiny.

Príkrej kritike ministerstva kultúry síce možno oponovať radom jeho ďalších legislatívnych podnetov, smerníc, dokonca stratégií rozvoja múzeí a galérií predložených za ostatné desaťročie. Niektorým z nich zbierkové inštitúcie naozaj vďačia za nové bezpečnostné systémy či aj väčšie obnovy.

Faktom však ostáva, že aj vyše dvadsať rokov po revolúcii spoločnosť naše pamiatky a zbierky romanticky vníma len ako estetickú kratochvíľu, prípadne – pri ich rastúcej komercializácii – ako súčasť turistického ruchu či kulisu k bombastickému žúru niektorej súkromnej firmy.

O ich význame ako zdroji poznania vlastnej minulosti v podstate nik verejne nediskutuje. A pritom je to práve táto funkcia, ktorá tvorí fundament ochrany pamiatok. Súvisí bezprostredne s kvalitou života, lebo dokáže podnecovať potrebnú spoločenskú diskusiu na inej úrovni, než sú to schopné urobiť médiá alebo – z druhej strany – akademické pracoviská, či – opäť z inej perspektívy – cirkvi. Môžeme vydať sto ďalších smerníc a stratégií, alebo sa uchádzať o desať ďalších titulov UNESCO. Pokiaľ si nepoupratujeme v prioritách, všetky tieto snahy ostanú len súčasťou prázdneho kultúrnopolitického marketingu.

Nášľapné míny

K menej atraktívnej, odvrátenej strane mince s názvom „Kultúrne dedičstvo Slovenska“ patrí aj žalostný stav jeho „erbových“ inštitúcií: Slovenská národná galéria v Bratislave čaká už takmer dvanásť rokov na rekonštrukciu. Pre zastarané technologické systémy bude po núdzovom vysťahovaní depozitárov čoskoro nútená zatvoriť aj zvyšné stále expozície v Bratislave.

Múzeá v Martine – mekke slovenskej etnomuzeológie – vyzerajú už na prvý pohľad ako zlý sen z čias kolektivizácie. Rekonštrukcia tamojšieho Múzea Andreja Kmeťa „zamrzla“ v kalných vodách verejného obstarávania a administratívy eurofondov. Podobný osud práve stíha účelovú budovu Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorej fasáda, roky zakrytá lešením, bude zaiste originálnou ozdobou Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.

O technologickom štandarde centrály Slovenského národného múzea v Bratislave si návštevník urobí obraz sám, jej neverejné priestory sú na tom ešte horšie. Vo výpočte nášľapných mín slovenskej kultúry by sa v tomto tóne dalo pokračovať na niekoľkých stranách.

Solidarita, ale...

Ale späť na Krásnu Hôrku: požiar našťastie sprevádzajú tiež iné, pozitívnejšie „vedľajšie efekty“. V prvom rade bezprostredná solidarita verejnosti a mobilizácia podpory na rýchlu obnovu hradu hneď niekoľkými zbierkami (ktorá by si však zaslúžila profesionálnejšiu a najmä dôveryhodnú koordináciu). Ak by ho niekto ešte potreboval, lepší dôkaz významu kultúrneho dedičstva sotva nájde.

Takpovediac vo vlastnej veci, rád by som ešte poukázal na nezištnú spolupatričnosť zbierkových inštitúcií: Slovenské technické múzeum v Košiciach už deň po nešťastí ponúklo svoje priestory na dlhodobé deponovanie ohrozených exponátov, Banské múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach jeho ponuku rozšírili o logistické kapacity a odborný personál.

Pre tieto inštitúcie to pritom znamená ďalšie obmedzenia vo vlastnej prevádzke, ktorá už desaťročia trpí finančnou aj technologickou podvýživou, ďalšie improvizácie a blokované personálne i priestorové kapacity.

Hasiť bude treba častejšie

V spoločnosti, ktorá pri rozličných príležitostiach – najmä ústami politikov – proklamuje svoju vysokú kultúrnu úroveň, má táto kampaň teda aj horkú príchuť. Usvedčuje ju to totiž z improvizácií aj pri riešení krízových situácií.

Bolo by napríklad žiaduce, aby zriaďovatelia múzeí a galérií či správcovia pamiatok (vrátane ministerstva kultúry) mali pre takéto stavy pripravený jednoznačnejší krízový plán, počínajúc elimináciou rizík cez ich monitoring až po postup evakuácie zbierok a ich následnej ochrany.

Pomohol by aj komunikačný manuál, aby aktéri záchrany do médií nevydávali protirečivé stanoviská, neoperovali ešte pred revíziou percentami poškodenia zbierok, respektíve do detailov neopisovali núdzové umiestnenie exponátov vrátane termínov ich transportov.

Za ostatné roky som mal možnosť pracovne navštíviť veľa slovenských múzeí a hovoriť s vyše stovkou kurátorov rozmanitých zbierok o metodických, no azda ešte častejšie o každodenných problémoch slovenského múzejníctva.

Nechcem byť zlým prorokom; jednako – ak sa v postoji kultúrnych, najmä však politických elít voči zbierkam a pamiatkam v krátkom čase nič zásadne nezmení, naznačený krízový plán budeme v najbližších rokoch potrebovať možno oveľa častejšie, než to bude novému ministrovi kultúry milé.

Akokoľvek absurdne to znie, hasenie požiarov a najmä „požiarov“ rozličného druhu totiž zo svojho „plánu hlavných úloh“ len tak skoro nevyškrtne.

Dušan Buran je kunsthistorik, kurátor Zbierky gotického umenia SNG a autor viacerých výstav, kníh a katalógov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  2. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  3. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  4. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  5. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  6. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  7. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky
  8. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  9. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov
  10. Investment Advisory Guide for Slovakia
  1. Tatra banka otvorila pobočku budúcnosti
  2. Pomôžeme aj vašim deťom pochopiť hodnotu peňazí
  3. Vypestujte si chutné a voňavé bylinky
  4. Tip na aukciu: 15 objektov, kde sa dá rozbehnúť biznis
  5. Energetici rozsvecujú Svetielko nádeje
  6. Noerr appoints a new national counsel starting from 2019
  7. Gansberg: Každý deň v objatí komfortu
  8. Pobyt na čerstvom vzduchu je skvelý liek. Skúste to vo vlastnom
  9. Vaše umenie bude hýbať Tatrami. Zapojte sa do súťaže ZSSK
  10. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci
  1. Žiaci sa šikanovali, dnes si pomáhajú. Pomohlo sedem krokov 26 730
  2. Tipy, kam ísť na dovolenku počas Veľkej Noci 23 842
  3. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov 22 128
  4. Tablet nie je na všetko, ale v tomto dokáže zázraky 19 199
  5. Slovensko čaká najdôležitejšie politické rozhodnutie roka 12 438
  6. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 11 492
  7. Forum Prešov má platné stavebné povolenie a začína s výstavbou 7 068
  8. Jazdili sme na novom Volkswagene T-Cross! 4 154
  9. Test LG OLED B8: špičkový 4K televízor za cenu, akú ste nečakali 3 923
  10. Obľúbené Tunisko sa vracia do ponuky dovoleniek na rok 2019 3 673

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Kočner je obvinený v kauze tzv. televíznych zmeniek za takmer 70 miliónov eur.
Dobré ráno

Dobré ráno: Povedali, či Donald Trump konšpiroval s Rusmi

Čo povedala takzvaná Muellerova správa.

Podcast Dobré ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Pente odporúčame, aby skúsila Sorosa

Nákup konšpiračných médií sa zo strednodobého hľadiska môže vyplatiť.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

Pulp fiction po slovensky (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! Tomčík).

Tomčík
Stĺpček Jakuba Fila

Smer a SNS si myslia, že to majú zrátané

Parlamentné voľby budú odpoveďou na to, kam sa chce krajina uberať.

Jakub Filo.
Dnes píše Ľubomír Feldek

Aj kresťanstvo stojí na zákone

Žingor si zaslúži prezývku „slovenská Horáková“.

Ľubomír Feldek.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini to môže mať s hanbou alebo bez

Premiér má možnosť aspoň raz prejaviť silu.

Peter Tkačenko
Komentár Zuzany Kepplovej

Pente odporúčame, aby skúsila Sorosa

Nákup konšpiračných médií sa zo strednodobého hľadiska môže vyplatiť.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.