Ak dúfate, že Pavol Rusko pôjde do basy za Gorilu a nevýhodne sprivatizovaný PPC sa vráti štátu, ešte nebúchajte šampanské. Z troch dokumentov, ktoré doteraz neboli verejnosti prístupné, totiž možno vyčítať, v akej pozícii dnes štát je, aké sú jeho šance na úspech a hlavne, či je celý rozruch opodstatnený. Poďme rad za radom:
1. Informačné memorandum pre záujemcov o kúpu PPC. Tento takmer tristostranový spis dostali do rúk firmy, ktoré v privatizácii súťažili. Jeho súčasťou je aj úplné znenie zmluvy, ktorú mal PPC so Slovenskými elektrárňami. Prečo je to dôležité? Lebo hlavným problémom privatizácie má byť nízka cena, za ktorú Penta podnik kúpila. Lenže suma vzišla z tendra, kde iní ponúkali ešte menej.
Doteraz sa to vysvetľovalo tým, že ostatní nevedeli o výhodnej zmluve, ktorá PPC garantovala príjmy od elektrární. Nuž, vedeli. Ak by teda bola súťaž zmanipulovaná, tak len kartelovou dohodou všetkých zúčastnených, na ktorú neexistuje žiadny dôkaz.
2. Uznesenie o obvinení Ruska. Tento dokument vyvoláva množstvo otázok. Napríklad: Ak bol predaj taký nevýhodný, prečo je obvinený Rusko, ktorého analýza vznikla až po ukončení prevodu, ale nikto z FNM, ktorý zmluvy podpisoval? Najmä ak je z memoranda jasné, že o výhodnom postavení PPC musel vo fonde vedieť každý, kto o veci rozhodoval.
Koho Rusko uviedol do akého omylu, čo je podstatou podvodu? Samotné neinformovanie členov vlády má ešte ďaleko od zavádzania. Navyše ministrom reálne stačilo kliknúť si na analýzu na stránke vlády, kde visí dodnes. Ak sa dajú podviesť len tým, že im niekto nestrčí verejne prístupný dokument priamo pod nos, tak je otázka, či aj na nich by sa nenašiel nejaký paragraf.
3. Lipšicov podnet na zrušenie privatizácie. Ten stojí na dvoch argumentoch – po prvé, že podľa uznesenia vlády z januára 2004 sa malo predávať sto percent akcií PPC. Keďže fond nakoniec predal iba 90 percent, mal byť obchod nezákonný. Lenže toto ministri vrátane Lipšica vedeli už v júni 2004, keď rušili svoje januárové uznesenie a brali na vedomie predaj 90 percent. A nikto sa neozval. Navyše zrušením pôvodnej úlohy dala vláda najavo, že jej postup neprekáža.
Druhým argumentom na zvrátenie predaja má byť, že PPC bol predaný príliš lacno. Konkrétne mal byť porušený zákonný príkaz, že „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku“. No ľudia z FNM budú zrejme tvrdiť, že vyhlásením súťaže, ktorá mala vygenerovať najlepšiu sumu, urobili maximum, čo mohli.
Nikto nehovorí, že predaj PPC nemohla byť zlodejina a Rusko v živote nespáchal nič zlé. Len to zatiaľ nevyzerá, že štát má dosť argumentov, aby to mohol tvrdiť.
Čítajte viac komentárov:
Refrén o zoštíhlení štátnej správy vydrží len krátko, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Úradníci a politici sa po požiari v Krásnej Hôrke nepoučili, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
O podobnostiach medzi protestmi u nás a v Česku píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
