Odhad možných príjmov z hazardu, ktoré obsahuje štúdia Ako zakopať rozpočtovú sekeru autorov Michala Horvátha a Ľudovíta Ódora, je prehnaný.
V diskusnej štúdii s názvom Ako zakopať vojnovú sekeru uvádzajú autori návrhy, kde sa dajú vziať peniaze pre štát. Na základe mojej osobnej skúsenosti a znalostí som sa rozhodol prispieť do tejto diskusie.
Autori štúdie uvádzajú: „V daňovej oblasti ešte navrhujeme ponechať koncesionárske poplatky a zdaniť hazard na úrovni fyzickej osoby s kombinovaným efektom na úrovni 127 miliónov eur. Pri hazarde však treba postupovať veľmi opatrne vzhľadom na rôzne možnosti obchádzania daňovej povinnosti. Celkový strednodobý priestor odhadujeme na úrovni 100 miliónov eur, čo v sebe zahŕňa tak automaty ako aj zrážkovú daň pri lotériách, stávkových hrách a kasínach“.
V tabuľkovej časti sa ďalej uvádza, že autori počítajú s efektom 50 miliónov eur, ako s možnosťou rezervy, ktorá sa nachádza v hazarde.
Domnievam, že tento odhad je nereálny. Zdroje údajov, s ktorými disponujem, sú z ministerstva financií.
Celkové odvody z hazardu pre štát do štátneho rozpočtu (mimo administratívnych správnych poplatkov a odvodov pre obce) boli za posledné 4 roky nasledovné:
Výška odvodov do ŠR | |
rok 2008 | 112 301 224,76 € |
rok 2009 | 110 988 564,61 € |
rok 2010 | 98 696 857,65 € |
rok 2011 | 103 369 694,34 € |
Domnievam sa preto, že zvýšenie o 50 percent (zo 103 miliónov eur na 153 miliónov eur) výberu na odvodoch za hazardných hier je nereálne. A vôbec priestor na zvýšenie o 100 miliónov eur, ktorý autori uvádzajú v svojej štúdii je nereálny.
Ak sa o to štát pokúsi, tak výsledkom bude likvidácia časti odvetvia, zánik pracovných príležitostí a odlev hráčov na internet, ktorý už dnes ponúka všetky významné hry pre hráčov: kurzové stávky, automaty a videolotérie (videohry) (spoločný názov slot machine), kasínové hry a tiež lotérie.
A internet v ponímaní hazardu znamená nemožnosť kontroly a blokácie a nulový výber odvodov.
Priamym dôsledkom takýchto úvah je živenie sna o nejakom bezodnom hrnci hazardných hier (politický dôsledok) a odlev peňazí hráčov na internetové off-shorové herne, ktoré nebudú prispievať do štátneho rozpočtu ani cent (ekonomický dôsledok).
Určite existuje priestor v odvodoch z hazardných hier, odhadujem ho na cca 20 miliónov eur spolu, ale je potrebné na lekárnických vážkach vážiť ich zvýšenie, pretože výsledkom môže byť menší výber ako je v roku 2011.
Pre zaujímavosť ešte uvediem podiel jednotlivých typov hazardných hier na odvodoch za rok 2011:
Podiel na odvodoch | |
výherné prístroje | 20,87% |
kurzové stávky | 15,79% |
Kasína | 3,75% |
Číselné lotérie | 25,81% |
Okamžité lotérie | 1,81% |
Bingo | 0,45% |
Dostihy | 0,00% |
Ostatné lotérie | 0,00% |
El. Mech. Rulety | 1,25% |
Videolotérie | 28,64% |
Internetové hry | 1,27% |
Ostatné tech. Zariadenia | 0,05% |
Totalizátor | 0,01% |
Kartové hry | 0,29% |
Ešte lepšie je to vidieť na grafe:
Z uvedeného vyplýva, že na odvodoch sa významne podieľajú len 4 typy hier: videohry (videolotérie), číselné lotérie, výherné prístroje a kurzové stávky.
Z týchto 4 odvetví sú dve trvalo rastúce (videohry a kurzové stávky) jedno rastúce veľmi mierne až stagnujúce (číselne lotérie) a jedno pomerne prudko klesajúce (výherné prístroje). Vo troch rastúcich odvetviach posledné MF SR už zvyšovalo odvody poslednou novelou zákona o hazardných hrách v roku 2011!
Za úvahu stoja ešte dve samostatné témy. a/ Zdanenie výhier z hazardných hier hráčom, zaradenie príjmu z výhry do daňového základu. b/ návrat k zdaneniu spotrebiteľských lotérií, ktoré odčerpávajú vklady z trhu hazardných hier.
Prvá možnosť však súvisí s daňovou „nespravodlivosťou“ a zložitosťou výberu. Možnosťou ostáva zdanenie len veľkých výhier nad 10 000 eur, ale to potom postihne len číselné lotérie a ohrozí to vklady a následne odvody. (25% podiel na celkových odvodoch).
Druhá možnosť súvisí s možným odporom veľkých korporácií a médií a súčasne s nájdením riešenia, ktoré nenapadne Brusel.
Osobne považujem obidve tieto možnosti za ťažko realizovateľné. V prípade zdanenia výhier sa domnievam, že efekt bude opačný, ako by sa očakával. V prípade spotrebiteľských hier, určite existuje priestor na reguláciu, ktorej výsledkom môžu byť dodatočné príjmy pre štát, ale tieto príjmy budú skôr plynúť zo správnych poplatkov ako z priamych odvodov.
Navyše, výhry v spotrebiteľských hrách sa považujú za daňové príjmy a tak štát už z týchto výhier nejaký príjem má.
Autor je bývalým riaditeľom štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS.
Autor: Stanislav Žiačik