Refrén o zoštíhlení štátnej správy sa u nás opakuje po každých voľbách. Vydrží však len krátko, potom politici vysvetľujú, prečo sa to nedá.
Novej politickej kultúry začína byť toľko, že by sklátila aj gorilu. Robert Fico „spieva do hory“ naozaj „jemne“, ako sľúbil čitateľom SME. A hora aplauduje.
Vyhlásenie budúceho premiéra, že „o revolúcie nie je momentálne veľký záujem“, prišlo v najvyšší čas, aby slovenské úradníctvo nedostalo kultúrny šok zo správ o „obrích rezortoch“, ktoré sa valili v pondelok. Špekulácie o zlučovaní ministerstiev uťal Fico v zárodku, čím nielen zvýšil lojalitu byrokracie – čo je pri odovzdávaní moci dôležité – ale aj povedal, kde sa teda šetriť nebude. (Samozrejme, lojalitu tej časti byrokracie, ktorá prežije prvú vlnu čistiek.)
Inak, nehaňme výlučne „nového“ Fica. Refrén o zoštíhlení štátnej správy – „všetko, čo sa bude dať“ - ktorý zasadil za sedem horizontov v budúcnosti, sa v tomto štádiu objavuje vždy. A vydrží tak dva týždne.
