Treba využiť príležitosť a oceniť snahu Roberta Fica, že uvažuje o zrušení postu vicepremiéra vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. A držať mu palce, že ho aj naozaj zruší. Je totiž vecne viac na škodu ako osoh a roky plní už len politickú koaličnú požiadavku.
Robert Fico má však teraz aj na viac ako zrušenie iba jedného člena vlády. Zatiaľ sa správa obozretne, keď nevylučuje zrušenie či spriahanie viacerých ministerstiev, zbytočných štátnych inštitúcií či zhruba 800 ďalších organizácií prisatých na štátny rozpočet.
Na druhej strane však oznamuje, že prekopať správu štátu nejde až tak rýchlo. Samozrejme, že ide, problémom je opäť len to, že pritom hrá rozhodujúcu úlohu viac politické ako vecné stanovisko.
Isteže, ak by aj znížil počet členov vlády na polovicu – čo by bol optimálny variant – žiadna ohromujúca suma by z toho do štátnej kasy nepribudla. Ale v súčasnej mizérii je každé euro dobré a každé môže pri rozumnom používaní aj pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Inými slovami, zrušiť a zlúčiť viacero ministerstiev treba urobiť inak, ako to urobil Robert Fico pri prvom pokuse krátko pred voľbami v roku 2010. Vtedy znížil počet ministerstiev zo 14 na 12, čo z pohľadu - keď neprší aspoň kvapká - mohlo vyzerať aj nádejne.
Lenže to tak ani nevyzeralo, k žiadnej zmene v agende zrušených ministerstiev ani tých, ktorí sa o ňu starali, neprišlo. A o to by pri zoštíhlení verejnej správy malo ísť v prvom rade, presnejšie, ušetriť na nákladoch, ktoré - čo je naozaj pozoruhodné - stúpajú aj vtedy, keď počet úradníkov klesá.
