Za posledné dve desaťročia vyšlo viacero prác ozrejmujúcich etapy vedúce k záhube slovenských Židov: najprv ich negatívna stereotypizácia a démonizácia, využívajúca hlboko zakorenený antisemitizmus a podporovaná vládnou propagandistickou mašinériou; potom ponižovanie, izolácia a arizácia židovského majetku, podnecujúca najnižšie pudy chamtivosti; a napokon, aj v dôsledku politickej obmedzenosti a bezalternatívnej oddanosti nacistickému Nemecku, transporty a likvidácia. V chronologickom zoradení to pôsobí desivo, pretože to vzbudzuje dojem nevyhnutného toku dejín.
Mrazivo pôsobia aj dokumenty o technicko-organizačnej stránke deportácií. Malo ich na starosti niekoľko úradov – ministerstvá vnútra, dopravy a verejných prác, ale aj Hlinkova garda, Hlinkova slovenská ľudová strana a Freiwilige Schutzstaffel.
