Už dlhší čas som súčasťou (blatníkom?) projektu, ktorý by nikdy nevznikol, ak by nám na svete tak zúfalo nechýbali džentlmeni. Myslím na džentlmenov, ako ich charakterizoval Pascal: „Džentlmen sa nepodujíma na niečo, v čom sa nevyzná.“
Nedávno mi túto charakteristiku pripomenul aj „medzinárodný“ rozhovor v autobuse. Dvaja postarší manželia z Kalifornie sa cez uličku bavili s mladým Francúzom. Tvrdili, že cestovanie po Európe ich len utvrdzuje v tom, aká je Amerika oproti Európe „mocná krajina“. Rozprávali o krajinách, mali však na mysli kontinenty.
Vraveli, že aj štátom Latinskej Ameriky ako Guatemala a Brazília sa v súčasnosti darí výborne. Všetko sa rozvíja a napreduje. Bohatne. Keď mladý muž spomenul euro, manželia sa len blahosklonne uškrnuli.
Sedela som tam a premýšľala, odkiaľ vedia títo ľudia – oblečení v šuštiakoch a pretekajúci cez sedadlá v rade predo mnou, že takej Guatemale sa „výborne darí“, a podľa čoho sa vlastne určuje, či sa nejakej krajine darí, či nie. Čo je bernou mincou? HDP? Životná úroveň ľudí? Mediálny obraz?
Očakávanie, že sa budem neustále k niečomu vyjadrovať a zaujímať postoj bolo pre mňa tou najvyčerpávajúcejšou stránkou práce v novinách. Napriek tomu, že človek by mal ostať objektívny a nestranný, musí sa niekde vnútri sám zorientovať, odolať niekedy tým zjavným pravdám, ktoré stoja hneď v prvom rade a otvárajú náruč, niekedy rovno nastavujú lono. A všetko to treba urobiť bleskovo. Utvárať si názor nie za pochodu, ale v behu, šprinte. Nič lákavé pre nás slimákov.
(Ozaj, slimáky, minule som sa dozvedela, že na jednej univerzite mal nemecký lektor prednášku o slovenskej literatúre, predtým bol na bleskovej návšteve Bratislavy, utekal na Hviezdoslavovo námestie odfotiť Hviezdoslavovu sochu, miesto nej však odfotil Andersena so slimákom pri nohách a celá jeho prednáška sa týkala najmä akejsi Hviezdoslavovej básne, kde sa slimák práve spomína.)
Tak ja sa teraz teším, že mám svoj čas, čas na rozmyslenie, na chôdzu okolo, na všímanie si a na pomalé, pomalé myšlienky. Čas na ticho.
Hoci viem, že môže byť aj zlovestné. Zlovestné – ako keď sa na niekoho chystajú. No aj živé. Ako v prázdnom hrobe na jar.
Čítajte viac komentárov:
Nominácia nestraníka sa javí ako politicky šikovný ťah, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Nikto iný nemá na korupcii v českej politike taký podiel ako dnešný prezident, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Pápež Benedikt XVI. sa správa tak trochu ako šéf politickej strany, píše Miriam Zsilleová
Čítajte komentár (piano) >>
