Téme súdnictva sa venoval takmer každý z volebných programov politických strán, avšak v rôznej miere. Spomedzi strán, ktoré sa dostali do parlamentu, relatívne veľký rozsah otázke súdnictva venovali SaS a KDH.
Najkomplexnejší súbor opatrení v tejto oblasti v poslednom období pripravil a realizoval tím, ktorý viedla odchádzajúca ministerka spravodlivosti, ktorá sa netají tým, ako ju nedokončenie reforiem súdnictva mrzí.
To, že slovenská spoločnosť vníma problém justície hlavne v personálnej oblasti, sa premieta do úvah o opatreniach smerujúcich k výberu sudcov, ich osobnostnému profilu, ktorý by korešpondoval s ich odbornými kvalitami, či nárokoch na kvalitu sudcovskej práce.
Diskriminačné žaloby sudcov a následná diskusia ponúkli verejnosti zaujímavú ilustráciu limitov etickej sebareflexie časti sudcovského stavu. Disciplinárne konania voči sudcom by mali byť zbavené podozrení z politického zneužívania. Práve k tomu by mali viesť opatrenia týkajúce sa zloženia disciplinárnych senátov, úpravy právomocí zúčastnených subjektov a viacerých prvkov disciplinárnej zodpovednosti a konania.
Výsledok volieb a prebiehajúci proces zostavovania novej vlády však ponúka logicky záver, že vládnym programom bude volebný program víťaznej strany. Rezort spravodlivosti sa preto bude musieť v tomto duchu pripraviť na zmenu optiky predovšetkým pre deklarovaný zámer prehodnotiť niektoré zásahy do justičného systému v roku 2010. Strana Smer vníma niektoré tieto zásahy ako neústavné a vlastne už predpokladá rozhodnutie Ústavného súdu v príslušných podaniach.
Európske štandardy
Smer deklaroval v personálnej oblasti zámer zosúladiť status sudcov s medzinárodnými štandardmi. Ostáva si len želať, aby to v tejto súvislosti neznamenalo len zvýšenie platov. Dostupné ukazovatele hovoria, že ako členská krajina získavame benefity z podpory poskytovanej Európskou úniou.
Pri porovnaní s bohatšími európskymi krajinami Slovensko prideľuje justícii pomerne vysoké finančné prostriedky. Slovensko minie na rozpočtovú kapitolu súdnictva približne 0,21 percenta svojho HDP, čo je na úrovni európskeho priemeru.
Najväčší rast zaznamenali tieto výdavky v rokoch 2006 – 2008 a predstavovali až 140-percentný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. V časoch krízy to nie je zanedbateľné.
Sudcov máme nadpriemerne
Stabilizácia administratívneho aparátu súdov je tiež jedným zo zámerov deklarovaných vo volebnom programe Smeru. Pri pohľade na konkrétne čísla je však ťažké odhadnúť, čo to znamená. V roku 2008 Slovensko počtom 25,7 sudcu na 100-tisíc obyvateľov či pri podiele 76,5 člena administratívneho aparátu na 100-tisíc obyvateľov prekračovalo európsky priemer a pohybovalo sa na podobnej úrovni ako Česká republika, Poľsko či Maďarsko.
Práve preto by zosúladenie statusu našich sudcov s medzinárodnými štandardmi malo znamenať aj priblíženie sa etickému štandardu fungovania sudcov v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou a kultúrou, ktorej formovanie nebolo prerušené štyridsaťročným intermezzom v réžii štátostrany.
