Keď čítate tento text, asi sedím kdesi v kaviarni v centre Tallinnu a ako správny turista uploadujem fotku na Facebook, nech mi tých pár virtuálnych kamarátov závidí.
Podniky v hlavnom meste Estónska majú chvályhodný zvyk nezaheslovať Wi–fi pripojenie, a tak keď sa pohybujete po centre, nemusíte sa báť reálneho sveta, pomocná ruka internetu je tu stále.
Ten je skutočne všade, ako sa vlastne aj na krajinu s jednou z najvyšších penetrácií internetu aj patrí.
Som tu druhýkrát a v mnohom mi Tallinn pripomína Bratislavu – celé historické centrum prejdete za sotva hodinu, útulné miesta sa striedajú s nepochopiteľne škaredou architektúrou a najlepší výhľad na panorámu mesta s panelákmi je z kopca, kde stojí parlament.
Tu sa však podobnosti končia. A začnete si všímať kruté rozdiely.
Mentalita pre svetový trh
Estónci sú zvláštny národ. A pod tým „zvláštnym“ nemyslím len to, že kým na Slovensku riešime, kde má štát ušetriť 1,5 miliardy eur, aby neprišla pokuta z Bruselu, tunajšia vláda má prebytkový rozpočet.
Omnoho viac ma fascinuje, ako uvažujú miestni geekovia.
Koncom 90. rokov chceli mať všetci slovenskí internetoví podnikatelia chatovaciu stránku, neskôr sa za zlatú baňu považovali weby s obedovými menu alebo inzerátmi, najnovšia generácia sa vrhla na zľavové portály.
Česť pár výnimkám, ale dlhé roky sa tu nezrodil žiadny nápad, ktorý by bol životaschopný aj vo veľkom svete medzinárodného internetu. Väčšina myslela lokálne.
