Už keď pred voľbami rozprával predseda Smeru o tom, že z tendrov treba automaticky vylučovať najvyššie a najnižšie ponuky, dalo sa pochopiť, prečo to hovorí.
Rozdiel medzi cenami, za ktoré vysúťažili diaľničné úseky Ján Figeľ a Ľubomír Vážny, bol taký veľký, že objednávanie PPP za Smeru potom vyzeralo buď ako nevídané babráctvo, alebo ako pokus o obludne veľkú organizovanú lúpež.
Najprv to Fico skúšal brániť tým, že PPP je viac ako výstavba, že je v tom aj financovanie a tridsaťročná údržba. Ibaže Figeľ veľmi jednoducho porovnával iba stavebné náklady kalkulované v PPP s tými, ktoré vysúťažili jeho ľudia na tých istých úsekoch.
Preto sa ficovci rozhodli tú hanbu znižovať tým, že spochybňovali, či za nové vysúťažené ceny možno úseky postaviť.
Práve v tom čase sa Robert Fico prvý raz rozhovoril aj o tom, ako nešvár nebezpečne nízkych cien zlikvidovať škrtaním najvyššej a najnižšej ponuky v tendri.
Ťažko povedať, či šlo o premyslený zámer, alebo záblesk Ficovej geniálnej politickej improvizácie. Faktom je, že nápad škrtať najvyššiu a najnižšiu ponuku začal žiť svojím životom a vedenie Smeru o tom začalo hovoriť ako o skutočnom pláne strany.
Písal o tom už Andersen: Niekedy sa jednoducho stane, že ľuďom sa zdá, že vidia alebo počujú úplnú absurditu, ale boja sa to povedať a prikyvujú, lebo to hovorí vysoko postavený človek považovaný zväčša za príčetného.
Tak teda jednoducho: Škrtať pre štát cenovo najlepšiu a najhoršiu ponuku zo zákona je neuskutočniteľný zámer, ktorý nemá rozumné jadro.
Neuskutočniteľný je preto, lebo Slovensko nemôže bez trestu z Európskej únie prijať zákon, ktorý by automaticky vylučoval najnižšiu ponuku. Európske pravidlá obstarávania povoľujú vylúčiť najnižšiu cenu, ak je dokázateľné, že ponuka je nereálna. Ibaže to už v zákone máme. A po mýtnom tendri už aj vieme, ako to možno elegantne zneužiť.
No Brusel nám nikdy nepovolí vyhadzovať najnižšiu cenu automaticky, pretože najnižšia (najvýhodnejšia) cena je dôvod, prečo existuje verejné obstarávanie.
Nápadom škrtať najvyššiu (pre štát najmenej výhodnú) cenu sa až škoda zaoberať. Vysvetliť si ho možno len tým, že Fico chcel, aby jeho nápad škrtať najnižšiu cenu vyzeral trošku sofistikovane. Aby vzbudzoval dojem, že je za tým nejaký laikovi neznámy ekonomický koncept. V skutočnosti je to rovnaká hlúposť, ako keby napríklad povedal, že treba škrtať podľa ceny každú nepárnu ponuku.
Je po voľbách a minister vnútra Kaliňák už povedal, že chce rýchlo otvoriť zákon o verejnom obstarávaní. Treba ho pozorovať, ako od absurdnej požiadavky automaticky vylučovať najlepšiu cenu ustúpi a nahradí ju zmenou paragrafov o vylučovaní ponúk, ktoré sa zdajú neobvykle nízke. V detailoch bude ten diabol.
Robí vám potešenie snoriť vo verejných zákazkách?
Nech sa páči, tender.sme.sk
