Návrhy na diskusiu o úpravách volebného systému a vytvorení aspoň štyroch volebných obvodov sú pravidelnou súčasťou povolebného folklóru. Zvyčajne však nielenže nenastane zmena, ale ani diskusia. Mečiarovo dedičstvo z roku 1998 v podobe jedného volebného obvodu totiž vyhovuje stranám naprieč spektrom.
Dokonca sú s ním stotožnení aj politici, ktorí proti nemu kedysi dôrazne protestovali a sľubovali zmenu. Preto sa nemožno čudovať ani novým stranám, ktoré sú v diskusii k zrušeniu tohto patologického javu zdržanlivé. Prečo?
Jeden volebný obvod vyhovuje centralizovaným stranám so zabetónovaným vedením v hlavnom meste bez záujmu vzdávať sa dominantného vplyvu na chod organizácie. Prípadne bez ambície vytvárať regionálne štruktúry schopné vyprodukovať predsedovi potenciálneho konkurenta.
