Vyberte si z ponuky našej víkendovej kritickej prílohy Fórum ››
Mottá v úvode kníh sú neraz len formálnou ozdobou toho, čo nasleduje. Prvé slová knihy Ľudmily Peterajovej „o živote ako divadle, v ktorom bola skôr divákom, a nie predstaviteľom hlavnej úlohy“, sú ale skutočným návodom, ako čítať jej spomienkové bilancovanie vlastného života, umeleckého sveta a dejín, ktoré jej niekedy nedovolili byť iba divákom.
Ak v mladosti veríme ilúzii zajtrajškov, vekom je to naopak a podliehame skôr milosrdnej ilúzii spomienok. Peterajová však spomína takmer s úradníckou presnosťou, opierajúc sa o svoje poznámkové zápisníky, ktoré si od ranej mladosti až obsesívne viedla. Teraz svoje celoživotné poznámky prvýkrát vydáva knižne. Píše predovšetkým o sebe, čo sa možno v takom rozsahu v slovenskom dejepise umenia deje premiérovo.
