Potrebujeme testy na zvieratách

Testy na zvieratách nie sú dobré. No sú zatiaľ najmenej zlou zo všetkých možností.

Nežijeme v ideálnom svete, v ktorom na každú chorobu existuje liek získaný bez toho, aby pri jeho vývoji niekto trpel.

Utrápené, uväznené, týrané. Tie obrázky vzbudzujú ľútosť až hnev, tie snímky plné zvierat v klietkach. Opice s elektródami, ktoré vychádzajú z ich hláv, invazívne chirurgické zákroky, laboratórne myšky s takmer ľudským uchom na chrbte.

Podobné zábery sa občas objavia v televízii. No teraz si predstavte iné: ešte drsnejšie zábery umierajúcich ľudí, pacientov po infarkte, životy zničené rakovinou, Alzheimerom či Parkinsonom, chronickí pacienti s hepatitídou či HIV, osoby pripútané na lôžko, ktoré vedia, že umierajú. A v uliciach protestujúci vedci presne s takýmito transparentmi.

Zdá sa vám takáto vízia magazínu Nature absurdná?

Stop zvieratám

Približne pred dvoma týždňami sa objavila správa, že viaceré prepravné spoločnosti odmietajú do Veľkej Británie privážať zvieratá určené na laboratórne testy.

Aj keď ide o relatívne zanedbateľný počet – zhruba 15-tisíc z troch miliónov využívaných na experimenty ročne –, podľa vedcov ide o kľúčové myši, potkany a králiky.

Deň nato Nature upozornil na kampaň aktivistov z organizácie PETA (Ľudia za etické zaobchádzanie so zvieratami), ktorá prinútila viaceré letecké spoločnosti zastaviť prepravu primátov (zväčša z Číny do Spojených štátov) určených na vedecké experimenty.

Aktivisti následne hovorili o veľkom úspechu a zabránení mučeniu. Lenže naozaj? A vedia, čo vlastne urobili?

Dnes žijeme vo svete, v ktorom sa neumiera na choroby, na ktoré sa umieralo ešte pred storočím. Vďačíme za to systematickému výskumu a vedcom, niekedy vizionárom, častejšie však tisíckam anonymných pracovníkov, ktorí robia veci, aké by mnohí z nás z rôznych dôvodov neurobili.

Napriek tomu stále nedokážeme liečiť či aspoň účinne spomaliť mnohé ochorenia. Nevieme si poradiť s HIV/AIDS, nedokážeme účinne zastaviť šírenie hepatitídy typu C, nevieme zvrátiť Parkinsonovu chorobu. A stále nie sme schopní nájsť účinný liek na rôzne druhy rakoviny.

No hľadáme a práve v tomto hľadaní nám významne pomáhajú aj laboratórne testy na zvieratách – a v extrémnych prípadoch aj na primátoch, dokonca šimpanzoch.

Koho si vybrať?

Keby sme žili v ideálnom svete, ľudia by neboli chorí. Ak by ochoreli, dokázali by sme im dať zaručene účinný liek. A tento liek by vznikol sám od seba, len tak by sa zjavil bez toho, aby niekto trpel či dokonca musel umrieť.

Lenže v takomto svete nežijeme. Žijeme vo svete, kde sa musia robiť kompromisy. A tie často znamenajú, že volíme najmenej zlú zo všetkých zlých možností.

V takejto realite musíme robiť ťažké, zväzujúce a, žiaľ, aj veľmi pragmatické morálne rozhodnutia.

Takým je práve to o potrebe testov na zvieratách. Samotná otázka je vlastne vcelku jednoduchá: máme právo týrať iné živé tvory len preto, že to môže pomôcť človeku?

Odpoveď už jednoduchá nie je. Je však jednoznačná, ak vychádzame z istých predpokladov. Tým základným je hodnota ľudského života.

Ak uznáte, že život človeka je cennejší ako život zvieraťa – a toto je tá idealizácia, ktorú môžete a nemusíte (ale mali by ste) urobiť – je morálne ospravedlniteľné utrpenie a smrť zvierat. Ale len v jednom jedinom prípade: keď sú ohrozené zdravie a/alebo život človeka.

Ak na vás bez zjavného dôvodu zaútočí susedov pes, je vaším právom brániť sa. A takouto obranou sú v istom zmysle aj laboratórne testy. Je to práve to rozhodnutie medzi vaším škrečkom či potkanom a vaším synom, dcérou, bratom či matkou.

Je hlúpym a primitívnym nezmyslom ubližovať zvieratám pre zábavu či šport. Ale keby ste si museli vybrať medzi bolesťou vášho potkana a vášho syna, neublížili by ste potkanovi? A keby ste si mali vybrať medzi miliónmi potkanov, králikov či makakov a miliónmi ľuďmi, koho by ste zvolili?

Sme zodpovední

Viacerí aktivisti hovoria, že dnes už nepotrebujeme testy na zvieratách. Máme vraj počítačové modely, dokážeme v laboratóriu vypestovať pokusné bunky či celé tkanivá. A ak už raz máme nakazených ľudí, môžeme – samozrejme s ich súhlasom – skúsiť experimentálnu liečbu priamo na nich.

Problémom je, že toto sa niekedy nedá. Je rozumné obmedziť testy na zvieratách na nevyhnutnú mieru. Aj prijať také pravidlá - Európska únia napríklad zakázala testy na hominidoch, no už nie lieky, ktoré vďaka takýmto testom vznikli - aby žiadny tvor zbytočne netrpel.

No ak chcete otestovať vakcínu napríklad proti hepatitíde typu C, ktorou dnes trpí zhruba 150 miliónov ľudí, potrebujete nenakazeného jedinca. S výnimkou nakazenia človeka nie je iná možnosť ako použiť šimpanza. Je to jediné zviera náchylné na túto infekciu.

Pomocou myší či potkanov sa síce dá skúmať imunitná reakcia na viaceré experimentálne postupy. No z tisícky, áno z tisícky rôznych postupov na ochranu mozgových buniek pri mŕtvici, nebol na rozdiel od zhlukov buniek a hlodavcov u človeka účinný ani jeden. Až tohtoročný výskum, ktorý musel využiť makaky.

Ak sa niekedy budete rozprávať s vedcami, ktorí pracujú s pokusnými zvieratami, nikdy vám nepovedia, že ich utrpenie či zabíjanie teší.

Ale zakaždým na rozdiel od rôznych aktivistov a združení chápu, že ľudí nevyliečia tajomné kamienky, zriedená voda ani objímanie stromov. A vedia, že v reálnom svete kompromisov môže utrpenie jedných zabrániť utrpeniu človeka.

Keď budeme aj naďalej brániť klinickým testom na zvieratách, keď budeme sťažovať vedcom prácu, keď budeme na nich útočiť či vyhrážať sa spoločnostiam, ktoré ich výskum umožňujú vykonávať, stávame sa sami zodpovednými.

Za utrpenie a smrť ľudí. Za ten liek, ktorý možno raz budete potrebovať a nik ho nevynašiel.

Čítajte viac komentárov:

ps.jpg
Novú vládu čakajú také nástrahy, o akých sa jej predchodkyniam ani nesnívalo, píše Peter Schutz
lf.jpg
Štvrtý apríl raz možno budú ako deň oslobodenia oslavovať aj účastníci Gorily, píše Lukáš Fila
pataj.jpg
Politici si prisvojujú neexistujúce právo, myslí si Roman Pataj

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 248
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 5 316
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 446
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 119
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 046
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 912
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 738
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 657
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 503
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 888

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Moja päťročná dcéra sa neskôr stretne s Weinsteinom, je to takmer isté

Hoci nie som nijako priamo spojený s Weinsteinovým škandálom, cítim sa čiastočne spoluvinným.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Len žiadne konšpirácie

Podporuje a živí ich – síce neúmyselne, ale živí – aj taký Ján Budaj, keď šíri výklady o akomsi pakte Václava Havla s komunistami.

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)