Po prvé, získal za pôsobenia vo vysokých funkciách v rôznych režimoch a skorumpovaných prostrediach takú hrošiu kožu, že ním usvedčenie z krádeže duchovného vlastníctva ani nehne.
Je napríklad ťažko predstaviteľné, že by za socializmu ako šéf hlavného budapeštianskeho hotela pre západných turistov úzko nespolupracoval s maďarskou obdobou ŠtB.
No a čo, nikdy mu to v ničom nebránilo. Po druhé žije Schmitt v extrémne rozdelenej spoločnosti, kde sú najmä prívrženci vlády dosť sfanatizovaní.
Že je prezidentom človek, ktorý kradol, im je fuk, podstatné je, že sa jeho kritikou niekto nepriamo odvažuje kritizovať toho, kto Schmitta do funkcie dosadil.
