V bratislavskom Slimáku sa v kúdole neodolateľných výparov z Figara a na hanbu vysokého glykemického indexu neďaleko stojacej Kukurice objavila reštaurácia so surovou stravou.
Bemba pod surovosťou neskrýva tatarák zo sviečkovej ani z tuniaka, len rastlinné produkty, takzvanú „živú“, tepelne neupravenú stravu. Heslo do bitky: Iní varia „zdravo“, my nevaríme, aby sme boli zdraví.
V časoch rozbitého umývadla som na Manhattane narazila na knihu Sex at Dawn, „Sex na úsvite“, s podtitulom „Ako sa párime, ako zabiehame a čo to znamená pre moderné vzťahy“. Taká antropologicko-sexuálna štúdia so škandalóznymi zisteniami o ľudskom fungovaní. Napríklad: človek (historicky) nemusí byť výlučne monogamný.
V Bembe sa nad skvelým hamburgerom (0 mleté mäso, 0 žemľa - 100 % hríby, zelenina, klíčky) rozoberá, kde sa dajú lacno zohnať zázračné semiačka chia, zdroj energie aztéckych bojovníkov. V čase, keď internetom kolujú filmy o ľuďoch, ktorí vďaka vegánstvu a nevareniu vyzerajú v sedemdesiatke rovnako ako ja a ktorí sú, obávam sa, vitálnejší, je hlúpe nezamyslieť sa nad tým, čím dennodenne kŕmime svoj organizmus.
Hormónami nabité kury boli verejne odsúdené, ale koľkým z nás narúšajú spánok hrôzostrašné obrazy kravičiek pripojených na mašiny ako v živočíšnom Matrixe? Vzdať sa kapučína a maslových koláčov je náročné z fyzických a psychických dôvodov. Navyše, málokto sa nechá namiesto kávičky nahovoriť na stretnutie pri mungo klíčkoch, sťažovali sa kamáratky vegánky, zoškrabávajúc z taniera zvyšky lahodnej, asi orieškovej pasty.
