Rušný deň, keď bola vymenovaná nová vláda a parlament sa zišiel na svojej ustanovujúcej schôdzi, si užíval nielen hlavný hrdina príbehu Robert Fico, ale aj formálna hlava exekutívy Ivan Gašparovič.
Kým v stručnom príhovore pri príležitosti vymenovania prvej Ficovej vlády prezident svoje očakávania „zložil z dvoch slov: kontinuita a solidarita“a vyzval „potlačiť našu tendenciu kritizovať a sťažovať sa už vopred“ a vláde Ivety Radičovej pripomenul, že kríza na ňu kladie veľké nároky, že má zachovať spoločenský konsenzus a tiež, že nový kabinet má hľadať „správnu mieru medzi kontinuitou a zmenou“, včera sa do veci vložil oveľa viac.
Nezabudol oceniť už volebný program Smeru, „koncipovaný ako základ prípadného programového vyhlásenia vlády“, a pripomenul tiež, že ho s vládou spája národné vedomie i sociálne cítenie. Tým si prezident vyslúžil nielen ocenenie od nového premiéra, ale tiež naznačil, aký vzťah bude „akoby člen Smeru“ s predsedom Smeru pestovať. Ale nelámme nad ním hneď palicu.
Teoretická šanca na zmenu vzťahu Gašparovič – Fico stále existuje. Napríklad v oblasti, ktorú načrtol prezident v prejave v Národnej rade, keď hovoril o právnom bezvedomí. Tu majú obaja čo zlepšovať.
V čase prvej Ficovej vlády napríklad prešli bez väčších problémov parlamentom dve právne normy, ktoré neskôr Ústavný súd označil za protiústavné. Na problematické ustanovenia zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní
a vyvlastňovacieho zákona vtedy neupozorňovali len renomovaní právnici a opoziční politici, ale napríklad aj vtedajší minister financií Ján Počiatek. To všetko ešte v čase, keď ich Robert Fico, vzdelaním právnik, presadzoval. Ivan Gašparovič, ktorý je tiež právnik, rozpor s ústavou nepostrehol, neobrátil sa na Ústavný súd a zákony podpísal. Keď dnes spomína právne bezvedomie, triafa správne. Po slovách Roberta Fica, ktorý považuje zákaz zisku naďalej za prioritu, by mal zostať ostražitý.
Potlačme však našu tendenciu kritizovať a sťažovať sa už vopred a dajme obom ústavným činiteľom šancu. Spoločne pre Slovensko.
