Začiatkom jari navštevujú japonské hrady mnohí ľudia, pretože sú okolo nich záhrady plné kvitnúcich čerešní.
Koľko je na Slovensku hradov? Pýtal som sa ľudí okolo seba a povedali: „Asi dvadsať,“ alebo iní „Okolo päťdesiat“, a posledný to zhrnul: „Máme ich v každom prípade dosť.“
Počet hradov závisí aj od toho, čo sa za hrad považuje. Či sa napríklad počítajú aj ruiny bez strechy, ktoré sú už iba holým kameňom. Doteraz som nedostal uspokojivú odpoveď. A zaujímalo ma aj to, ktorý slovenský hrad je pre Slovákov ten „naj“. Mnohí hovorili, že Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, Oravský hrad, Bratislavský hrad, Spišský hrad...
Navštívil som už viaceré slovenské hrady. Nedokážem posúdiť ich historickú alebo architektonickú hodnotu, ale Oravský a Trenčiansky hrad ma fascinovali najviac. Hrad musí byť spojený s nejakou záhadou, musí mať príbeh, ktorý naháňa strach pri predstave, že by ste v ňom boli zatvorení v noci.
Európske hrady sú masívne stavby, zamýšľané a používané ako obranné pevnosti pred útočiacim nepriateľom. Preto ma prekvapila správa o hrade Krásna Hôrka. Obyčajná nedbanlivosť dvoch chlapcov spôsobila taký obrovský požiar. To je pre mňa tiež záhada.
V Japonsku ničivé požiare hradov neboli žiadnou zriedkavosťou. V histórii sa udiali mnohokrát. Najdôležitejšou časťou japonského hradu je centrálna veža, ktorej hovoríme Tenshu, Slováci poznajú donžon (je to hlavná veža štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu).
Ak raz hrad z nejakého dôvodu stratí Tenshu – môže to byť požiar, zemetrasenie alebo iný atak –, už nevidíme dôvod považovať ho za hrad. To je základ, takto v Japonsku posudzujeme hrady. Hradov, ktoré majú Tenshu, máme asi šesťdesiat. Väčšina z nich ju však už nemá pôvodnú, ale obnovenú. Podľa mojich informácií je v Japonsku iba dvanásť hradov, ktoré majú originálnu Tenshu.
Japonské hrady sa stavali z dreva. Vzhľadom na všetky zložité obdobia, miestne vojny, svetové vojny a prírodné katastrofy je konzervácia ich konštrukcie, zachovanie tvaru dlhých tristo či štyristo rokov priam zázrakom.
Na vrchole japonského hradu často vidno dekoráciu, ktorá predstavuje mystickú rybu. Jej telo je telom ryby, hlava je tigria. Je strážcom a ochrancom hradu pred požiarom. Takáto ryba mala akože vyvrhnutím vody z papule uhasiť požiar.
Najväčším hradom vrátane priľahlého územia bol v japonskej histórii hrad Edo s rozlohou šestnásť štvorcových kilometrov. V ňom žila pätnásta generácia rodiny šogúna Tokugawu od roku 1603 do roku 1868, ktorá v tom období v Japonsku panovala.
Mnohé dôležité časti z ich hradu zničili požiare a zemetrasenia. Takže pôvodný hrad už neexistuje a po skončení vlády šogunátu Tokugawa sa toto miesto stalo hlavnou rezidenciou japonského cisára, keď sa z mesta Kjóto presťahoval do dnešného Tokia. Rozloha rezidencie nie je už taká veľká, ako keď tam stál hrad Edo, stále je to však veľké územie.
Začiatkom jari navštevujú japonské hrady mnohí ľudia, pretože sú okolo nich záhrady plné kvitnúcich čerešní. V Japonsku je 6. apríl dňom hradov. Do mnohých z nich je vtedy voľný vstup. Aj na Slovensku prichádza jar. Dobrá príležitosť navštíviť hrady, ktoré som ešte nevidel.
