Vytváranie a sprostredkúvanie obrazu udalostí a osobností z našich národných alebo svetových dejín nie je iba jednou z úloh dejepisectva.
Stále významnejšiu funkciu tu hrajú masmédiá i umelecká tvorba. Krátky šot v televízii alebo stvárnenie historickej témy v beletrii, v divadle alebo na filmovom plátne – bez ohľadu na ich odbornú kvalitu a prípustnú mieru umeleckej licencie – ovplyvní omnoho väčší počet ľudí než hocijaká odborná monografia, štúdia alebo esej profesionálneho historika.
S tým sa nedá nič robiť a daný stav treba rešpektovať. Dejepisci by sa naň nemali bolestínsky sťažovať, ale umelecká a hlavne novinárska obec by si mala predsa len viac uvedomiť mieru vlastnej zodpovednosti pri formovaní fenoménu, ktorý nazývame historické vedomie spoločnosti.
