Nedávno sa moja mama so svojou sestrou vybrali s klubom seniorov na výlet. Trasa poznávacieho zájazdu na tri dni a dve noci viedla cez Fukušimu do prefektúry Miagi a Iwate na severovýchode Japonska, ktoré pred rokom zasiahlo zemetrasenie a cunami.
Videli obrovské haldy trosiek, vypočuli si svedectvo človeka, ktorý katastrofu prežil. Nocovali v hoteli pri mori, ktorý už bol opravený a nanovo otvorený. Výlet s celodennou stravou stál mamu okolo 250 eur, na japonské pomery bol dosť lacný. A to je účel – poskytnúť nižšiu cenu, získať tak veľa účastníkov, ktorí budú v postihnutých oblastiach ďalej míňať a tým podporia tamojšiu ekonomiku.
Zájazd priviezol v piatich autobusoch až 175 dôchodcov. Miesta, ktoré im sprievodca ukázal, boli kedysi nádherné, s krásnymi prírodnými scenériami, ostrovmi, malebným pohľadom na oceán. Ľudia vo veku mojej mamy ich poznali ako jedny z najobľúbenejších výletných miest.
Otrasených z pohľadu a premknutých sentimentom ich autobusy odviezli k obchodíkom so suvenírmi, aby nakupovali. Okrem okamžitej ekonomickej pomoci majú však tieto zájazdy pre seniorov aj iný cieľ – zlepšiť imidž severu. Vrátiť ľuďom istotu, že nie je nebezpečný, že tam opäť môže ožiť turistický ruch, lebo keď to zvládne dôchodca, zvládnem to aj ja...
Severovýchod Japonska potrebuje finančnú pomoc. Jedno mesto je však výnimkou. Je to Sendai, najväčšie mesto v oblasti. Muži, ktorí likvidujú trosky, ďalej tí, čo budujú dočasné obydlia, ale aj úradníci, ekonómovia, všetci títo idú po práci do Sendai relaxovať, jesť a piť. Sú tam vraj preplnené bary aj reštaurácie. Počul som, že vďaka tomu je tam dvakrát viac hostes klubov než pred zemetrasením, a tiež sú každú noc preplnené.
