Robert Fico zopakoval a spresnil plán na zrušenie Fondu národného majetku. Zopakujme, prečo je to dobrý nápad.
Ak by aj prišla vláda, ktorá nie je principiálne proti ďalšej privatizácii, stačia jej na predaj podielov v podnikoch ministerskí úradníci a poradcovia.
Špeciálna privatizačná agentúra v posledných rokoch slúžila najmä na zakrývanie zodpovednosti za konanie nominantov štátu, o ktorých nebolo jasné, kto ich vlastne riadi a kto za ich výkony zodpovedá.
Ak sa aj prišlo na prešľapy, ktoré sa v podnikoch spravovaných FNM diali, tak sa na seba navzájom vyhovárali ministerstvá, fond a jednotlivé politické strany.
Nominanti tak ešte lepšie chápali, že jediný, koho príkazy majú počúvať, je ten, kto ich do funkcie dostal. A to sú väčšinou ľudia zo straníckych sekretariátov alebo z temnejšieho pozadia politiky, ktorí v rebríčkoch popularity nesúťažia.
Nový plán predpokladá, že majetkové podiely má spravovať ministerstvo hospodárstva, pohľadávky ministerstvo financií a súdne spory ministerstvo spravodlivosti. Ak aj má FNM momentálne špeciálne know-how, ktoré na to treba, môžu si ho ministerstvá k sebe cez úradníkov pohodlne adoptovať. Odborne neprinesie zrušenie FNM viditeľné mínus.
Za diskusiu by ešte stálo, či by medzi dedičov FNM nemalo patriť aj ministerstvo dopravy, pretože má na spravovanie podielov v telekome, letiskách, pošte či autobusových firmách prirodzene lepšie predpoklady. Nehrozilo by tak, že by sa schizofrénia vo vedení vrátila tým, že formálne by ľudí do týchto podnikov nominoval minister hospodárstva a akože odborne by ich riadilo ministerstvo dopravy.
Napokon stále tu ostanú podniky zriadené špeciálnymi zákonmi ako železnice, diaľničná spoločnosť, správa ciest či vodohospodárska výstavba riadené priamo ministerstvami.
Kľúčové je, že konečne existuje nielen nápad, ale azda aj politická sila zrušiť zbytočný medzičlánok. Vplyv menších a väčších oligarchov sa tým z podnikov, samozrejme, zázračne nevytratí. Ale bude sa im ťažšie skrývať.
