Televízie v boji o diváka stále znova využívajú žáner reality šou, pričom sú nútené neustále posúvať jeho hranice. Žiaľ, často ide iba o posun k ešte väčšiemu primitivizmu či častejšiemu sexu.
O to príjemnejším prekvapením je počin verejnoprávnej Jednotky, ktorá sa pokúsila uplatniť princíp reality šou v celkom novom prostredí a dať mu podstatne kultivovanejšiu podobu. Kto sa obával, že po zámene manželiek príde zámena mileniek, môže si vydýchnuť: máme tu „iba“ zámenu učiteľov.
Hodnotiť trinásťdielny projekt na základe prvej časti, samozrejme, nemožno, už teraz však možno pochváliť RTVS za odvahu priniesť na obrazovky prostredie školy. Zdá sa, že konečne niekto pochopil, že školská trieda či zborovňa môže byť rovnako atraktívnym prostredím ako nemocničná ordinácia, do ktorej sú televízni diváci pozývaní niekoľkokrát týždenne.
Treba len nájsť spôsob, ako tento svet správne (divácky atraktívne) uchopiť. „Verím, že tie deti majú obrovské príbehy, že majú čo povedať,“ hovorí učiteľ matematiky Miloš Bélik a určite sa nemýli.
Výmena učiteľov
O čo vlastne ide? Do vidieckej školy v Haliči nastupuje päť vybraných učiteľov, aby na tri mesiace nahradili domácich pedagógov a pokúsili sa žiakov z 9. A „naštartovať“ a dobre ich pripraviť na celoslovenské Testovanie 9.
Autormi projektu prezentovaný cieľ „dostať obyčajnú triedu s priemernými výsledkami medzi najlepšie na Slovensku“ je, samozrejme, pre krátkosť času nereálny, rovnako ako nie je celkom isté, že „náš pohľad na školu sa navždy zmení“.
Rozhodne však už prvá pilotná časť otvorila viacero hlbokých tém. Ak ich diváci (predovšetkým z cieľových skupín rodičov a učiteľov) dokážu dešifrovať, sledovanie tohto projektu môže byť nielen príjemne, ale aj užitočne stráveným časom.
Už teraz sa môžeme všetci pripraviť na to, že program nastaví zrkadlo našej škole. A to aj (či najmä) ústami samotných žiakov.
Už v prvej časti sme sa stihli dozvedieť všeličo o tom, ako vnímajú pôsobenie svojich (stálych) učiteľov: „Na jej hodinách sme skoro nič nerobili.“ „Máme učiteľa, ktorý keď má zlú náladu, tak je odporný aj k nám.“ „Ona išla učivom ako strela.“ „Možno, že ona matematiku vie dobre, pre seba. Ale nedokáže ju vysvetliť.“
Takýmto autentickým hlasom a názorom žiakov by učitelia na všetkých školách mali pozorne načúvať. Žiaľ, realita je často taká, ako ju vyjadril Adam z 9. A: „Dobré je povedať si svoj názor. Len keby ho niekto aspoň vypočul.“
Načo mi to bude?
Jedným z vážnych problémov našej školy je obsah vzdelávania (učivo) a s ním súvisiaci problém motivácie žiakov. Čo žiakov učiť a ako ich presvedčiť o tom, že je to pre nich užitočné? Aj v prvej časti Triedy 9. A tento problém neustále presakoval na povrch.
Už v ôsmej (!) sekunde sa Dominika opýta slovenčinárky: „A načo mi to bude?“ Učiteľka síce ponúkne žiačke dve odpovede, obe sú však nedostatočné. Jedna znie: „Na to, aby si spravila monitor a aby si potom zmaturovala...“, druhá znie: „Na chvíľu.“
Ak žiaci dostávajú na podobné (legitímne) otázky takéto odpovede celých deväť rokov, nemožno sa čudovať, keď potom Nikoleta priamo na kameru prizná, že „mňa nedokáže učiteľ ničím zaujať, ja učiteľov nemám rada“. Pritom ide o žiačku, ktorá na svojej skalke pestuje 98 druhov rastlín, chová 38 hrdličiek a má rada dejiny!
Problém učiva či učiteľov?
V tomto prípade však problém nie je primárne v učiteľoch, ale v predpísanom učive, ktoré sú nútení so žiakmi preberať. Po tom, ako nám protagonisti programu prezradili, že sa chcú stať horárom, automechanikom, účtovníčkou, futbalistom, zlatníčkou či záhradníčkou, nasleduje strih na hodinu slovenčiny, kde zaznie otázka: „Koľko prísudkov má jednoduchá veta?“
Sledovanie osudov triedy 9. A by mohlo byť zaujímavé a užitočné aj pre rodičov. Hneď v prvej časti sme sa zoznámili s mamou Mateja, ktorý začal mať po výmene učiteľky matematiky veľké problémy s týmto predmetom. Po istom čase však rodičia (nielen Matejovi) usúdili, že problém nebude v ich deťoch, ale v učiteľke a jej spôsobe vyučovania.
Ako má v takejto situácii rodič postupovať? Ten istý Matej by veľmi chcel ísť študovať na elektrotechnickú priemyslovku, no rodičia ho tlačia na obchodnú akadémiu. Je to zo strany rodičov rozumné? A čo zákaz obľúbených tréningov karate v snahe donútiť Mateja viac sa učiť? Je to správna motivácia?
Spoznaj svojich žiakov
Noví učitelia to rozhodne nebudú mať ľahké. Aj preto si ich odvaha a chuť ísť do toho zaslúžia obdiv. Ich úvodné vyjadrenia a ukážky práce v triede boli zaujímavé a sympatické.
Slovenčinárka dala žiakom napísať tri veci, ktoré sú im jedno, a tri, ktoré im jedno nie sú – výborná forma, ako žiakov lepšie osobne spoznať, čo je pre učiteľa dôležité.
Nový učiteľ občianskej výchovy Jakub si uvedomuje, že jeho úlohou je „vštepiť žiakom pluralitu, nie iba jeden pohľad na danú skutočnosť“. Matematikár Miloš zasa správne cíti, že „matematiku treba vrátiť späť do reálneho života“.
Deviatak Matej na (zaujímavo vedenej) hodine občianskej výchovy vyslovil názor, že „učitelia nemajú takú prácu, že by sa nejako namáhali. Len proste odovzdávajú informácie, ktoré sami vedia“. Možno práve táto sonda do práce pedagógov ukáže verejnosti, že Matej sa mýli. Učitelia by si to rozhodne zaslúžili.
Autor je šéfredaktor časopisu Dobrá škola a riaditeľ spoločnosti EXAM testing
Autor: Vladimír Burjan
