Po vymenovaní členov vlády, štátnych tajomníkov a nomináciách viacerých ďalších funkcionárov azda už pribudne realistov a ubudne optimistov. Tí doteraz valcovali verejnú mienku s tým, že Robert Fico je vraj oproti minulosti ako politik akýsi iný a lepší.
Biblické časy premien sú však za nami a skúsenosti z viac ako dvadsaťročných udalostí v krajine hovoria opak. Možno tak iba zopakovať, že každá ďalšia vláda vedená tým istým premiérom bola doteraz horšia ako jeho predchádzajúca.
Týka sa to tak vlád Vladimíra Mečiara, ako aj Mikuláša Dzurindu a naozaj nevedno, prečo by sa to nemalo týkať aj druhej vlády Roberta Fica. Najmä ak ide o vládu jednej strany, ktorá v politickom zmysle obsadila celú krajinu.
Ale proti gustu žiaden dišputát. Aj preto, lebo k obsadzovaniu viacerých verejných funkcií, vrátane šéfa Národného bezpečnostného úradu, je prakticky Fico donútený politikou predchádzajúcej vlády.
Tá ich odmietla obsadiť z dôvodov akejsi základnej slušnosti či politickej korektnosti, keďže mandát vtedajších vedení skončil už po vyhlásení predčasných parlamentných volieb.
A vláda Ivety Radičovej sa rozhodla ponechať ich bez riadneho vedenia s tým, aby si ich obsadila budúca vláda spolu s parlamentom. Skutočnosť, že oveľa slušnejšie – hlavne voči ústave – ako ponechať úrady budúcej vláde, je zabezpečiť ich riadne fungovanie, predchádzajúca vláda vytrvalo odmietala.
