SME

Žerme bohatých! A ktorí sú to?

Hodnotu rodinných nehnuteľností okrem úsilia predkov ovplyvňovala aj privatizácia štátneho bytového fondu po nežnej revolúcii.

Hodnotu rodinných nehnuteľností okrem úsilia predkov ovplyvňoval aj rýchly rozmach mnohých miest za predchádzajúcich šesťdesiat rokov, ale aj privatizácia štátneho bytového fondu po nežnej revolúcii.

Nielen na Slovensku viedla najvážnejšia povojnová globálna recesia k nerovnováhe medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami.

Rýchly nárast verejného dlhu robí z ozdravenia verejných financií prvoradú prioritu. Vzhľadom na časovú náročnosť prípravy zmysluplných reforiem na výdavkovej strane rozpočtu je pritom zrejmé, že pri znižovaní deficitu sa nebude dať vyhnúť zvyšovaniu daní.

V mnohých krajinách sa príjmové rozpočtové opatrenia sústreďujú na nepriame dane, ktoré zaťažujú spotrebu (DPH a spotrebné dane). Nad rámec minimálnych životných nákladov sa takýto prístup v ekonómii považuje za spravodlivý, pretože kto viac míňa, spolu so svojím slobodným rozhodnutím o spotrebe platí z minutého aj väčší nominálny objem nepriamych daní.

Legitímnou súčasťou ľavicového pohľadu na usporiadanie spoločenských vzťahov je aj snaha o väčšiu solidaritu bohatších a lepšie zarábajúcich pri napĺňaní verejného rozpočtu. Odhliadnuc od vzťahu medzi daňovým zaťažením tejto skupiny a jej motiváciou prispievať svojou aktivitou k rastu HDP aj pracovných miest sa na Slovensku objavil aj návrh na vyššie zdaňovanie nehnuteľností.

V tejto súvislosti je však dôležité pripomenúť si niekoľko dôležitých slovenských špecifík. Bez prihliadania na ne sa honba na „ľahko inkasovateľné“ dane z nehnuteľností, „ktoré nemôžu ujsť“, môže dotknúť skupín, ktoré sa sami ani vo svojej komunite za ukážkových „boháčov“ nedajú považovať.

Majiteľmi rýchlo a ľahko

Prvým a veľmi dôležitým špecifikom slovenského realitného trhu je spôsob, akým sa v deväťdesiatych rokoch privatizoval štátny bytový fond v prospech vtedajších obyvateľov daných nehnuteľností. Spravidla za zostatkovú účtovnú hodnotu, ktorá aj vtedy už bola oveľa nižšia než úžitková hodnota nehnuteľnosti, a spravila z kúpy obývaného bytu všeobecne dostupnú transakciu.

Dôsledkom toho, ako sa privatizoval štátny bytový fond v 90. rokoch, je okrem iného aj to, že podľa Eurostatu je u nás miera vlastníctva domácnosťou obývanej nehnuteľnosti (77,4 percenta) neporovnateľne vyššia, než v mnohých západoeurópskych krajinách, kde je oveľa rozšírenejšie nájomné bývanie.

Miera vlastníctva obývanej nehnuteľnosti je 44,3 percenta v Nemecku, 58,3 vo Francúzsku, len 51,6 v Rakúsku, alebo 60,6 percenta vo Švédsku.

Kým v týchto krajinách sa vlastníctvo nehnuteľnosti spája spravidla aj s vyšším majetkovým – a často aj príjmovým – postavením (48,4 percenta rakúskych domácností žije v prenajatom byte), na rozdiel od nich na Slovensku privatizácia bytov v 90. rokoch urobila prakticky takmer zo všetkých nájomníkov štátnych či družstevných bytov ich vlastníkov.

Samostatnou témou je aktívna podpora individuálnej výstavby rodinných domov na vidieku ešte pred revolúciou.

Slovensko je teda v porovnaní so západnou Európou krajinou s nepomerne rozšírenejším podielom vlastníctva nehnuteľností, v ktorých rodiny bývajú. Tento fakt nepochybne prispel za posledných dvadsať rokov k tomu, ako sa formoval názor zákonodarcov na dane z nehnuteľností.

Okrem toho sa veľmi často zabúda na fakt, že v rámci decentralizácie verejnej správy sa spolu s niektorými kompetenciami (napríklad základným školstvom) preniesli na samosprávy aj výnosy z niektorých daní, najmä výnosy dane z nehnuteľností a drvivá časť dane z príjmov fyzických osôb.

Ako definovať luxus

Pri úvahách o zdaňovaní nehnuteľností sa často argumentuje údajným zameraním sa len na tie „luxusné“. Keďže o hodnote nehnuteľnosti rozhodujú tri kľúčové parametre (lokalita, lokalita a lokalita), zvlášť v krajine s takými priepastnými regionálnymi rozdielmi sa ľahko môže stať, že akákoľvek arbitrárne stanovená hranica síce tesne minie chalúpky v odľahlých vidieckych regiónoch, no zároveň zasiahne už stredne veľké byty v mestách. Zvlášť v tých väčších a najmä v zaujímavejších lokalitách, často zdedených.

Špeciálne v prípade krajiny, akou je Slovensko, ktorá v predchádzajúcich šesťdesiatich rokoch zaznamenala dramatickú hospodársku transformáciu, si treba pripomenúť, že ak by sa napríklad hranica luxusu definovala na základe aktuálnej trhovej ceny k zvolenému násobku priemernej mzdy, ako veľmi „luxusné“ by sa vyhodnotili mnohé zdedené nehnuteľnosti, ktoré by si ich aktuálni obyvatelia v súčasnosti nemohli zo svojich príjmov ani úspor nikdy dovoliť: napríklad preto, ako vzrástla bonita danej lokality, ktorá mohla byť v čase ich rodičov nepomerne dostupnejšou – čo je najmä v prípade miest dosť bežný jav.

Trest za rozumné investície dedov

Zaťaženie dedičov takýchto nehnuteľností „daňou za luxus“ môže pôsobiť doslova ako trest za dedičstvo, respektíve ako trest za minulú šetrnosť ich predkov a rozumné investovanie pred mnohými desaťročiami, keď oni o výhodnosti takejto investície často nemohli ani tušiť. A často ju bez ich pričinenia mohli viac než pozitívne ovplyvniť mestskí plánovači.

Zároveň by takýto prístup znevýhodňoval tých majiteľov zdedených väčších nehnuteľností, ktoré napríklad nemožno tak ľahko komerčne využívať.

Pri stanovovaní hranice pre „luxusnú nehnuteľnosť“ by mohli byť znevýhodnení aj tí majitelia bytov, na ktorých sa „usmialo šťastie“ v tom, že v čase privatizácie štátneho bytového fondu v 90. rokoch boli nájomníkmi bytov v zaujímavých lokalitách, čo často mohlo súvisieť s pridelením služobných bytov od vtedajšieho zamestnávateľa, čo by sa z dnešného pohľadu hodnotilo ako „nepeňažný benefit“ k platu.

Nech platia dediči

Objavili sa aj nápady, ako kapitalizácia dane z nehnuteľnosti v prípade starších majiteľov s cieľom zinkasovať ju napríklad pri dedičskom konaní o pozostalosti, v najhoršom prípade údajne až vynúteným predajom nehnuteľnosti. Táto úvaha zabúda na to, že hlavnou motiváciou diskusie o zvyšovaní daní je neodkladná potreba zníženia deficitu verejných financií.

Takáto hypotetická situácia by namiesto zvýšenia výberu dane z nehnuteľností mohla viesť k zvyšovaniu daňových záväzkov voči dotknutým vlastníkom nehnuteľností, spravidla v dôchodkovom veku.

Navyše, hypotetický „vynútený“ predaj nehnuteľností zaťažených takýmto hypotetickým daňovým záväzkom by najmä v menej lukratívnych lokalitách a zvlášť v obdobiach hospodárskeho oslabenia (keď klesá aj záujem o investície do nehnuteľností) mohol viesť k neprimeranej deformácii dosiahnutej predajnej ceny smerom nadol, čo by hypoteticky prinášalo potenciál pre nízkorizikové zisky (renty) pre realitných špekulantov (žralokov) s dostatočne dlhým investičným horizontom.

Zároveň by takéto hypotetické nastavenie systému znevýhodňovalo dedičov s obmedzenými finančnými možnosťami a nižšou mierou ekonomického povedomia, keďže z dlhodobého pohľadu je veľmi často výhodnejšie nehnuteľnosť podržať, hoci by si aj uhradenie hypoteticky súvisiacich záväzkov mohlo vyžiadať jej zaťaženie hypotékou.

Viaceré špecifiká slovenského realitného trhu preto nabádajú na opatrnosť pred prirýchlym učebnicovým útokom na realitných „boháčov“.

Vďaka rýchlemu povojnovému rozvoju slovenských miest, podpore individuálnej výstavby a privatizácii štátneho bytového fondu je totiž Slovensko krajinou s nepomerne širším podielom vlastníctva obývaných nehnuteľností než mnohé bohatšie západoeurópske krajiny, z ktorých spravidla pochádzajú ekonomické teórie, ktorými sa takéto úvahy inšpirujú.

(Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko)

Čítajte viac komentárov:

ps.jpg
Zaslúžilý straník Ján Richter je masívna politická nominácia, píše Peter Schutz
lf.jpg
Človek čoraz viac navyká, že sa vlastne dá fungovať bez generálneho prokurátora, píše Lukáš Fila
pm.jpg
Vyhlásiť Breivika za blázna nás problémov s jemu podobnými nezbaví, píše Peter Morvay
gal.jpg
Ani po rokoch Slovensko nevie, čo si počať s Tisom, píše Tomáš Gális
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 455
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 902
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 236
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 036
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 820
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 801
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 060
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 941
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 446
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 362
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 251
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu